Zdroj: Freepik.com
Každá rakovina sa začína na jednom konkrétnom mieste, v pľúcach, na koži, v prsníku či kdekoľvek inde. Kým zostáva tam, kde vznikla, je často liečiteľná. Najväčším problémom je moment, keď sa nádor rozhodne „odísť z domu“.
Keď sa rakovina rozšíri do iných častí tela, stáva sa oveľa nebezpečnejšou. Môže poškodiť orgány, ktoré sú pre život nevyhnutné, a niekedy rastie rýchlejšie, ako ju lekári dokážu zachytiť. Tento proces sa nazýva metastáza a je zodpovedný za takmer 70 % všetkých úmrtí na rakovinu.
Ako však vlastne rakovina „cestuje“ telom? A dá sa jej v tom vôbec zabrániť?
Keď bunky prestanú držať spolu
Ľudské telo je neustále v procese obnovy. Staré bunky odchádzajú, nové vznikajú. Všetko podľa presného genetického plánu, pokiaľ sa doň nevkradne chyba.
Keď poškodená DNA spôsobí, že bunka začne rásť mimo kontroly, vzniká nádor. Lenže jedna z najnebezpečnejších zmien je strata tzv. adherencie schopnosti buniek držať sa ostatných buniek a zostať na svojom mieste. Keď rakovinová bunka túto schopnosť stratí môže sa od pôvodného nádoru odlepiť, dostať sa do krvi alebo lymfatického systému a cestovať prakticky kamkoľvek.
Väčšina „cestujúcich“ buniek po ceste zahynie. No tie, ktoré prežijú, môžu zakladať nové nádory, metastázy. Niektoré druhy rakoviny dokonca preferujú určité orgány. Napríklad rakovina prsníka sa rada šíri do kostí, pečene a pľúc, melanóm často útočí na mozog a srdce. Pri krvných rakovinách, ako leukémia, bunky od začiatku kolujú v krvi a môžu sa „usadiť“ v orgánoch ako pečeň či mozog.
Kedy sa rakovina rozhodne metastázovať
Čím dlhšie sa rakovina nechá bez liečby, tým väčšia je šanca, že získa schopnosť sa šíriť. Niektorí pacienti majú metastázy už v momente, keď dostanú prvú diagnózu. Metastázy sa však môžu objaviť aj po liečbe. Niektoré rakovinové bunky dokážu prežiť aj agresívnu terapiu tým, že prejdú do stavu „hibernácie“. Roky o nich nemusí byť ani stopa, kým sa jedného dňa neprebudia a nezačnú rásť ako nový nádor.
Pre lekárov je preto veľmi dôležité zistiť, kde nádor začal. Ak sa napríklad rakovina prsníka rozšíri do pečene, stále ide o rakovinu prsníka, nie pečene, tak sa musí liečiť podľa toho. No nie je to vždy také jednoduché. Keď metastázy rastú rýchlejšie ako pôvodný nádor, lekári niekedy nevedia určiť, ktorý nádor bol prvý. Takéto prípady sa nazývajú rakovina s neznámym primárnym ložiskom a sú prekvapujúco časté.
Dá sa metastázam predísť?
Hoci neexistuje liek, ktorý by vedel metastázam úplne zabrániť, lekári sa im snažia predchádzať. Po chirurgickom odstránení nádoru sa pacientom často podáva chemoterapia či iná systémová liečba, aby zničila zvyšné „spiace“ bunky.
Najdôležitejším faktorom je včasná diagnostika. Čím skôr sa rakovina zachytí, tým menšia je šanca, že sa stihla rozšíriť. Preto sú skríningové programy, mamografie, testy na rakovinu hrubého čreva či krčka maternice také dôležité.
Výskum medzitým hľadá spôsoby, ako rakovinu odhaliť ešte skôr. Medzi ne patria nové metódy zobrazovania, umelá inteligencia na presnejšiu analýzu obrazov, pokročilé krvné testy schopné zachytiť viacero druhov rakoviny v raných štádiách.
V USA pracuje na týchto inováciách program Cancer Moonshot a vedci veria, že raz môže existovať jednoduchý rýchlotest podobný tým na COVID-19, ale určený na rakovinu.
Budúcnosť bez metastáz
Vedci sa snažia nájsť spôsob, ako zabrániť tomu najhoršiemu, aktivácii skrytých rakovinových buniek, ktoré prečkajú liečbu. Ak by sa podarilo vyvinúť lieky, ktoré dokážu tieto spiace bunky cielene zničiť, mohlo by to výrazne zmeniť úspešnosť liečby. Zatiaľ však platí jediné isté pravidlo, najlepšia šanca ako poraziť rakovinu je zachytiť ju skôr, než začne cestovať.