Photo by Alora Griffiths on Unsplash
Peptidy sa dnes často predávajú ako akýsi „svätý grál“ regenerácie po tréningu a fyzického výkonu.
Na internete možno ľahko naraziť na reklamy, podľa ktorých tieto doplnky výrazne podporujú rast svalov, odstraňujú bolesť kĺbov a skracujú čas potrebný na zotavenie.
S tým, ako pribúda problémov súvisiacich s kĺbmi, napríklad osteoartróza, siaha po týchto „nutraceutikách“ čoraz viac ľudí v nádeji, že nájdu prirodzenejšiu alternatívu k bežným liekom.
Čo však o peptidoch hovorí veda, konkrétne o kolagénových peptidoch a peptidoch zo srvátky? Dávajú skutočne výhodu pri výkone, alebo je za tým skôr uhladený marketing než presvedčivé dáta?
Čo sú vlastne peptidy?
Peptidy sú krátke reťazce aminokyselín, teda základných stavebných jednotiek bielkovín v našom tele. Zjednodušene povedané, ide o „predtrávené“ kúsky bielkovín.
Kým srvátkovú bielkovinu telo trávi a vstrebáva pomerne ľahko, kolagénová bielkovina je pre svoju veľmi veľkú a zložitú štruktúru ťažšie stráviteľná. Je totiž výrazne väčšia než srvátka.
Práve preto sa pri kolagénových doplnkoch oplatí siahnuť po forme peptidov. Sú to menšie molekuly, ktoré sa vstrebávajú ľahšie než celý kolagén.
Výroba peptidových doplnkov zvyčajne prebieha procesom nazývaným enzymatická hydrolýza. Pri ňom sa kolagén získaný napríklad z hovädzej kože alebo rybích šupín spracúva pomocou špecifických enzýmov, takzvaných proteáz.
Tieto proteázy fungujú ako biologické nožnice. Dlhé bielkovinové reťazce rozstrihajú na malé fragmenty, teda peptidy. Vďaka tomu majú peptidy nižšiu molekulovú hmotnosť, ľahšie sa vstrebávajú v tenkom čreve, prenášajú sa krvou a telo ich môže využiť tam, kde ich potrebuje, napríklad vo svaloch, šľachách či kĺboch.
Fungujú teda?
Výskum peptidov v súvislosti s cvičením ponúka zmiešaný, no zaujímavý obraz.
Ak ide o samotný rast svalov, teda hypertrofiu, peptidy získané zo srvátky sa vo všeobecnosti považujú za účinnejšie než tie z kolagénu.
Štúdia publikovaná v roku 2022 ukázala, že po desaťtýždňovom silovom tréningu u mladých dospelých, ktorí užívali buď srvátkovú bielkovinu, alebo kolagénové peptidy obohatené o leucín, bola srvátka lepšia pri zväčšovaní svalového objemu. Obe formy bielkovín však viedli k podobnému nárastu sily a výkonu.
Kolagénové peptidy zároveň ukazujú sľubný potenciál pri zlepšovaní športového výkonu, najmä keď sa užívajú spolu s vitamínom C. Ten pomáha peptidom lepšie sa zabudovať do potrebnej štruktúry a podporuje tvorbu pevnejšieho kolagénu v tkanivách.
Skúška z roku 2021 na mužských športovcoch zistila, že kolagénové peptidy obohatené o vitamín C zlepšili explozívnu silu pri drepoch a výskokoch. Pravdepodobným dôvodom bolo zvýšenie tuhosti a účinnosti „pružín“ v šľachách.
Na rozdiel od srvátkových peptidov sú kolagénové peptidy bohaté na glycín a prolín. Práve tieto aminokyseliny podporujú šľachy, väzy a chrupavky.
Výskumy naznačujú, že približne 15 gramov kolagénových peptidov spolu s vitamínom C, užitých asi 60 minút pred tréningom, môže stimulovať tvorbu nového kolagénu v týchto tkanivách. To by mohlo pomáhať aj pri ochrane pred zranením.
Štúdie zároveň ukázali, že denný príjem 20 gramov kolagénových peptidov môže zmierniť svalovú bolesť. Zároveň môže urýchliť obnovu svalovej funkcie po náročnom cvičení.
Problém je v tom, že mnohé z týchto štúdií sú malé. A práve malý počet účastníkov znižuje istotu, s akou možno výsledky preniesť na širšiu populáciu.
Rozdiely sú aj v tom, aký typ peptidov jednotlivé výskumy skúmali, takže výsledky zostávajú nejednotné.
To je podstatné, pretože samotné peptidové sekvencie, teda poradie aminokyselín, aj veľkosť peptidov sa môžu medzi značkami výrazne líšiť.
Inak povedané, to, čo platí pre jeden produkt, nemusí automaticky platiť aj pre iný.
Treba myslieť aj na to, že keď sa peptidy dostanú do krvného obehu, telo ich využije tam, kde ich práve najviac potrebuje. Nie nevyhnutne v pokožke, kĺboch alebo iných miestach, na ktoré by ich ľudia chceli cieliť.
Aké sú riziká?
Pre väčšinu ľudí sa peptidy považujú za bezpečné a dobre tolerované.
Keďže sa často vyrábajú z potravinových zdrojov, telo ich spracúva podobne ako iné bielkoviny prijaté v strave.
Hlavná otázka sa týka skôr možnej kontaminácie zdroja.
Pri kolagénových peptidoch z morských zdrojov môžu byť rizikom potenciálne škodlivé chemické látky prítomné v rybách, z ktorých bol kolagén získaný. Netýka sa to pritom iba kolagénu, ale aj iných doplnkov z mora, napríklad rybích olejov s omega-3.
Výskum zároveň ukázal, že niektoré morské kolagénové produkty môžu obsahovať nízke hladiny ortuti a arzénu. V skúmaných prípadoch však išlo o hodnoty v rámci limitov Európskej únie a priemerné denné dávky zostávali pod hranicou tolerovateľného denného príjmu.
Photo by Alora Griffiths on Unsplash
About the Author
