Photo by Markus Spiske on Unsplash
Pre mnohých je to banalita. Sadnúť si na toaletu, nech už ste doma, v práci alebo na dovolenke. Pre iných však ide o zdroj úzkosti, stresu a hanby. Myšlienka, že by mali použiť verejnú toaletu, v nich vyvoláva nepríjemné telesné reakcie, zrýchlený tep, potenie, nevoľnosť či tras. Vyprázdnenie sa mimo domova sa stáva problémom, ktorý dokáže výrazne ovplyvniť každodenný život.
Tento jav má aj odborný názov, parcopresis. Nemci ho pomenovali výstižne a bez obalu, Heimscheißer, teda človek, ktorý „chodí na veľkú iba doma“. Hoci to môže znieť úsmevne, realita ľudí, ktorí týmto problémom trpia, je všetko, len nie zábavná.
Úzkosť, ktorá začína ešte pred dverami toalety
Ľudia s úzkosťou zo stolice nezažívajú problém až na samotnej toalete. Pre nich stres často začína už pri plánovaní dňa. Premýšľajú nad tým, kde budú, ako dlho, či bude v okolí dostupná „bezpečná“ toaleta. Niektorí sa kvôli tomu vyhýbajú spoločenským udalostiam, cestovaniu alebo jedia menej, aby znížili riziko, že sa dostanú do nepríjemnej situácie.
Ak sú nútení použiť toaletu mimo domova, telo reaguje ako pri ohrození. Srdce bije rýchlejšie, pot sa objavuje na dlaniach, žalúdok sa zviera a samotné vyprázdňovanie sa stáva takmer nemožným. Čím viac sa človek snaží, tým menej to ide. Vzniká bludný kruh.
Nie je to výnimka, ale pomerne častý jav
Výskumy ukazujú, že nejde o raritu. V jednej štúdii medzi austrálskymi vysokoškolákmi sa viac než 14 % respondentov priznalo, že sa verejným toaletám vyhýbajú kvôli úzkosti. Ďalšie percentá sa im vyhýbali zo strachu z kontaminácie. Najčastejším dôvodom však nebola hygiena, ale obava z hodnotenia.
Ľudia sa boja, že ich niekto bude posudzovať. Že si ostatní všimnú, ako dlho sú na toalete, že budú počuť zvuky, alebo cítiť zápach. V jadre problému tak nie je trávenie, ale sociálna úzkosť. Psychológovia preto parcopresis považujú za formu sociálnej úzkostnej poruchy.
Typické sú aj negatívne myšlienky o sebe samom. Ak sa mi to nepodarí, niečo so mnou nie je v poriadku. Ak zlyhám v takejto „základnej“ veci, zlyhávam ako človek. Strach z posudzovania sa stáva silnejším než prirodzené telesné potreby.
Keď zadržiavanie začne škodiť zdraviu
Problém však nie je len psychický. Pravidelné zadržiavanie stolice má reálne zdravotné následky. Keď stolica zostáva v hrubom čreve príliš dlho, stráca vodu, tvrdne a jej vylučovanie je čoraz náročnejšie. Výsledkom býva chronická zápcha.
Tá zvyšuje riziko hemoroidov, bolestivých trhlín v oblasti konečníka či dokonca prolapsu konečníka, keď časť čreva vyhrezne von. V dlhodobom horizonte môže dôjsť aj k fekálnej inkontinencii.
Extrémne prípady ukazujú, kam až môže úzkosť zájsť. V Británii bol zdokumentovaný prípad tínedžerky, ktorá zo strachu z používania toalety zadržiavala stolicu celé týždne. Následné masívne nahromadenie stolice v čreve viedlo ku kompresii hrudníka, infarktu a smrti v šestnástich rokoch.
Základom je vzdelanie o „obyčajnom“ vyprázdňovaní
Súčasťou liečby úzkosti zo stolice je aj návrat k základom. K pochopeniu toho, ako má zdravé vyprázdňovanie vyzerať. Prekvapivo veľa ľudí trávi na toalete príliš veľa času. Výskumy ukazujú, že pobyt dlhší než päť minút zvyšuje riziko hemoroidov a trhlín.
Pomôcť môže jednoduché pravidlo označované skratkou SEN:
- šesť minút maximálne na toalete,
- dostatok vlákniny v strave,
- žiadne tlačenie – vyprázdňovanie by malo prebiehať prirodzene.
Dostatok vlákniny robí stolicu mäkšou a ľahšie priechodnou, čím znižuje stres spojený s vyprázdňovaním. Rovnako dôležitý je pitný režim a uvedomenie si, že niektoré lieky, napríklad opiáty, môžu zápchu zhoršovať.
Psychologická pomoc nie je zlyhaním
Keďže ide o formu sociálnej úzkosti, najúčinnejšou liečbou býva kognitívno-behaviorálna terapia. Pomáha pracovať s negatívnymi myšlienkami a postupne meniť správanie. Často sa využíva tzv. postupná expozícia, pomalé kontrolované vystavovanie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, od menej náročných po náročnejšie.
Dôležité je začať rozhovorom s lekárom. Ten vie vylúčiť vážnejšie tráviace ochorenia, pomôcť so zápchou a v prípade potreby odporučiť psychológa.
Zadržiavanie stolice nie je riešenie. Ak vyprázdňovanie v práci, škole alebo na cestách vyvoláva stres, oplatí sa pochopiť prečo a riešiť to. Telo si totiž pamätá všetko, čo sa snažíme ignorovať. A čím dlhšie to robíme, tým hlasnejšie si vypýta pozornosť.
About the Author
