Zdroj: Freepik
Bolesť po zranení je bežná skúsenosť. Či už ide o vyvrtnutý členok, operáciu alebo dopravnú nehodu. Vo väčšine prípadov postupne ustupuje, keď sa telo hojí. Výskum však ukazuje, že u žien môže tento proces trvať dlhšie než u mužov, čo zároveň zvyšuje riziko rozvoja chronickej bolesti.
Po celé desaťročia sa tieto rozdiely vysvetľovali najmä psychologickými či sociálnymi faktormi. Pretrvávajúca bolesť u žien preto často zostávala podceňovaná alebo nedostatočne pochopená. Nové vedecké zistenia však naznačujú, že za tým môže byť aj čisto biologický mechanizmus. Konkrétne spôsob, akým reaguje imunitný systém.
Vedci dlho predpokladali, že imunitný systém bolesť najmä zhoršuje. Keď sa aktivuje zápalová reakcia, objavuje sa opuch, začervenanie a citlivosť, teda symptómy, ktoré bolesť zosilňujú. Novšie výskumy však ukazujú, že imunitné bunky môžu mať aj opačnú úlohu. Pomáhajú telu bolesť „vypnúť“ a ukončiť proces jej pretrvávania.
Hormóny a imunitné bunky
Neuroimunológovia, vedci skúmajúci prepojenie medzi nervovým a imunitným systémom, sa snažia pochopiť, prečo sa niekedy bolesť udrží aj dlho po zahojení zranenia. Práve vtedy sa môže zmeniť na chronickú bolesť, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života.
Výskumný tím preto spojil experimenty na laboratórnych myšiach s dátami od ľudí, ktorí sa zranili pri dopravných nehodách. Takéto zranenia sú častým spúšťačom dlhodobých muskuloskeletálnych bolestí, a preto poskytujú vhodný model na sledovanie prechodu od akútnej bolesti k chronickej.
Vedci sa zamerali na molekulu nazývanú interleukín-10 (IL-10), ktorá je známa tým, že tlmí zápalové reakcie. Keď však analyzovali jej pôsobenie detailnejšie, zistili niečo prekvapujúce. IL-10 dokáže komunikovať priamo s nervovými bunkami, ktoré prenášajú signály bolesti, a pomáha ich deaktivovať. Inými slovami, táto molekula môže byť jedným z mechanizmov, ktorým telo prirodzene „vypína“ bolesť po zranení.
Výskumníci zároveň zistili, že IL-10 produkujú najmä imunitné bunky nazývané monocyty. Tie sa pohybujú v krvnom obehu a presúvajú sa do poškodených tkanív, kde sa podieľajú na procese hojenia.
Keď porovnali reakciu u mužov a žien, ukázalo sa, že muži sa zo zranení často zotavujú rýchlejšie. Rozdiel spočíva práve v správaní monocytov. U mužov tieto bunky produkujú viac IL-10, teda molekuly, ktorá pomáha bolesť ukončiť. U žien bola táto reakcia výrazne slabšia.
Dôležitú úlohu pritom zohráva hormón testosterón. Vyššie hladiny testosterónu podporujú produkciu IL-10 v monocytoch, čím zvyšujú schopnosť tela prirodzene potláčať bolesť po zranení.
Nové možnosti liečby
Tieto zistenia menia spôsob, akým vedci uvažujú o bolesti. Imunitný systém už nie je vnímaný iba ako zdroj zápalu a bolesti, ale aj ako mechanizmus, ktorý môže bolesť aktívne ukončiť.
Rozdiely vo fungovaní imunitných buniek by mohli vysvetliť, prečo sa niektorí ľudia zotavia zo zranenia pomerne rýchlo, zatiaľ čo u iných sa rozvinie chronická bolesť trvajúca mesiace alebo roky.
Lepšie pochopenie týchto procesov by mohlo viesť k novým typom liečby. Namiesto toho, aby lieky iba blokovali signály bolesti, budúce terapie by mohli podporovať prirodzený systém tela, ktorý bolesť ukončuje.
Ak sa vedcom podarí posilniť schopnosť imunitných buniek upokojovať neuróny prenášajúce bolesť, mohlo by to výrazne urýchliť zotavenie po zranení. Hoci je potrebný ďalší výskum, tieto výsledky naznačujú nový smer v prevencii a liečbe chronickej bolesti a zároveň pomáhajú lepšie pochopiť biologické rozdiely medzi mužmi a ženami v prežívaní bolesti.
Zdroje
- Sorge, R. E. et al. (2015). Different immune cells mediate mechanical pain hypersensitivity in male and female mice. Nature Neuroscience.
- Tracey, K. J. (2010). Understanding immunity requires more than immunology. Nature Immunology.
- Grace, P. M., Hutchinson, M. R., Maier, S. F., Watkins, L. R. (2014). Pathological pain and the neuroimmune interface. Nature Reviews Immunology.
- Wang, J. et al. (2023–2024). Monocyte-derived IL-10 promotes the resolution of pain after injury. Journal of Neuroscience / related neuroimmunology research