Zdroj: Wikimedia Commons
Štyri augustové noci v roku 1990 stačili na to, aby sa z univerzitného mesta Gainesville na Floride stalo synonymum strachu. Nešlo o veľkomesto, kde sa človek stratí v anonymite. Gainesville bolo malé, známe, študentské. Miesto, kde sú byty plné učebníc, bicyklov a plánov na nový semester. A práve do takéhoto priestoru vošiel Danny Rolling.
Jeho meno dnes veľa ľuďom nič nepovie. No príbeh, ktorý po sebe zanechal, je vpísaný do pamäti americkej kriminalistiky. A nepriamo aj do popkultúry. Rollingove vraždy sa totiž neskôr stali jedným z impulzov, ktoré pomohli zrodu filmu Scream. Kým však na plátne funguje ako hororová zábava, v realite išlo o násilie, ktoré roztrhalo päť životov a urobilo z jedného mesta miesto, kde sa ľudia báli zaspať.
Tento príbeh je desivý aj preto, že Gainesville nebol začiatok. Bol vyvrcholením.
Chlapec, ktorému doma nikto neveril
Danny Rolling sa narodil v roku 1954 v Shreveporte v Louisiane. Zvonka to nebol príbeh, ktorý by musel nevyhnutne skončiť tragédiou. No vnútri rodiny sa podľa dostupných svedectiev odohrával iný svet. Jeho otec bol vojnový veterán a policajt, muž zvyknutý na disciplínu, tvrdosť a kontrolu. Dannyho mal opakovane biť a hovoriť mu, že ľutuje, že sa vôbec narodil. Jeho matka Claudia sa vraj pokúšala z manželstva odísť, no opakovane sa vracala.
V tretej triede si školskí poradcovia všimli agresivitu a slabú schopnosť ovládať impulzy. Nie je to diagnóza, ktorá z človeka robí zločinca. Je to však signál, že niečo v ňom už vtedy nefungovalo dobre. A ak sa k tomu pridá domov, ktorý nepôsobí ako bezpečie, ale ako tlaková nádoba, riziko rastie.
V puberte sa Rolling začal dívať dievčatám do okien, aby ich videl nahé. Neskôr sa to malo zmeniť na kompulzívne správanie, o ktorom pred súdom hovoril psychológ Dr. Harry Krop. Popri tom začal piť alkohol a minimálne dvakrát bol kvôli tomu zatknutý. Nakoniec odišiel zo školy a vstúpil do amerického letectva.
Ani tam však nedokázal vydržať. V armáde strávil približne rok, mal problémy s drogami a s porušovaním rozkazov, a hoci ho prepustili čestne, neznamenalo to nový štart. Skôr návrat k starým vzorcom.
Manželstvo, dieťa a návrat k rovnakému kruhu
Po návrate do Shreveportu sa oženil so ženou, ktorú spoznal v kostole. Krátko po jeho 21. narodeninách sa im narodilo dieťa. Niekomu by to mohlo priniesť ukotvenie. U neho sa však tlak zodpovednosti, frustrácia a nezrelosť začali prelievať do rovnakých únikov. Alkohol, marihuana a návrat k sledovaniu žien cez okná.
Jeho kriminalita zároveň eskalovala. V nasledujúcich rokoch prepadol dva supermarkety Winn-Dixie a viacero ďalších obchodov. Väčšinu svojich dvadsiatych rokov strávil vo väzení za ozbrojené lúpeže. Keď ho v roku 1984 prepustili, netrvalo dlho a opäť kradol. Tentoraz však už nešlo iba o peniaze.
Pri niektorých páchateľoch vzniká mýtus o „zlom okamihu“, ktorý ich zlomil. Pri Rollingovi to pôsobí skôr ako postupné uvoľňovanie zábran. Ako keby sa hranice posúvali pomaly. Najprv pozorovanie, potom krádeže, potom násilie, až napokon vraždy.
Prvý krvavý podpis v Louisiane
V novembri 1989 našli v dome v Shreveporte tri telá, Toma Grissoma, jeho dcéru Julie a osemročného vnuka Seana. Julie bola naaranžovaná v provokatívnej polohe. Vražda zostala nevyriešená a istý čas sa zdalo, že páchateľ zmizol bez stopy. Až neskôr vyšlo najavo, že Rolling sa k týmto zločinom viaže.
Vyšetrovatelia zároveň zistili, že Rolling postrelil vlastného otca, ktorý však útok prežil. A podľa správ mal Rolling hovoriť, že chce byť „superstar“ ako Ted Bundy. Aj táto veta je dôležitá, pretože odhaľuje, ako niektorí násilníci vnímajú vlastné zločiny, nie ako čin, ale ako značku. Ako vstupenku do temnej slávy.
Gainesville: miesto, kde sa končí ilúzia bezpečia
V auguste 1990 sa Rolling ocitol na Floride. A Gainesville sa stalo jeho javiskom.
Prvý útok prišiel v skorých ranných hodinách 24. augusta. Rolling sa vlámal do bytu dvoch nastupujúcich prváčok na University of Florida, Sonji Larson a Christiny Powell. Dievčatá zviazal a umlčal, následne ich znásilnil, dobodal a telá naaranžoval. Táto kombinácia násilia a „aranžovania“ nie je detailom pre šok. Je to charakteristika páchateľovej potreby kontroly a ponižovania, ktorá presahuje samotnú vraždu.
O deň neskôr, 25. augusta, vošiel do bytu 18-ročnej Christy Hoytovej, študentky Santa Fe College. Nebola doma, a tak sa skryl a čakal. Keď sa vrátila, prepadol ju zozadu, dal jej „choke hold“, zalepil jej ústa a zviazal ju. Opäť nasledovalo znásilnenie a bodanie. Tentoraz jej po útoku rozrezal brucho. Keď odchádzal, uvedomil si, že nevie nájsť peňaženku a vrátil sa, aby sa uistil, že ju nenechal na mieste. A práve vtedy jej odrezal hlavu a položil ju na policu tak, aby „pozerala“ na telo naaranžované na posteli.
Tretí útok prišiel 27. augusta. Rolling zavraždil dvoch 23-ročných študentov University of Florida, Tracey Paules a Manuela Taboadu. Taboadu napadol počas spánku. Keď Paules začula zápas a prišla to skontrolovať, prenasledoval ju do spálne. Skúšala sa zabarikádovať, no podarilo sa mu vylomiť dvere. Zabil ju a opäť telo naaranžoval.
Štyri noci. Päť mŕtvych mladých ľudí. A mesto, ktoré sa zo dňa na deň zmenilo.
Mesto v panike, univerzita bez výučby
V Gainesville sa rozšírila panika, akú univerzitné mestá zvyčajne nepoznajú. Študenti spali v skupinách, zaisťovali dvere, vymýšľali improvizované bezpečnostné režimy. Ľudia nosili baseballové pálky. Nikto nechcel chodiť sám, cez deň ani v noci. Niektorí študenti spali na smeny, aby bol vždy niekto hore.
University of Florida zrušila výučbu. A to je vždy signál, že situácia je extrémna. Do konca augusta mnohí odišli z kampusu, a niektorí sa už nikdy nevrátili. Nie preto, že by stratili záujem o školu. Ale preto, že sa báli o život.
Polícia pritom mala štyri samostatné miesta činu a množstvo materiálu. No Rolling bol opatrný. Zbavoval sa vecí, ktoré by mohli niesť odtlačky prstov. Zanechal síce biologické stopy, no začiatok 90. rokov bol pre DNA analýzu iná éra než dnes. Mať stopu neznamenalo automaticky mať páchateľa, s ktorým ju porovnáte.
A tak Gainesville žilo v stave, kde sa ľudia každé ráno pýtali, či sa to zopakuje.
Tip z Louisiany, ktorý spojil body
Príbeh sa zlomil až v novembri 1990, keď žena z Shreveportu zavolala na Crime Stoppers a vyslovila meno Danny Rolling. Volala sa Cindy Juracich. O vraždách počula v rádiu počas cesty Floridou a zarezonovalo v nej meno muža, ktorého kedysi poznala z kostola v Shreveporte.
Rolling vraj istý čas často chodieval k nej a k jej manželovi Stevenovi Dobbinovi. „Chodil k nám každý večer,“ spomínala neskôr, a potom jedného dňa prišiel manžel s tým, že Rolling musí odísť. Dôvod bol mrazivý, Rolling sa mal priznať, že „rád pichá nožom do ľudí“. Juracich Rollingovi nedokázala nič. Nemala dôkazy. Mala iba pocit, ktorý sa nedal odignorovať. A tak zavolala, aby aspoň posunula jeho meno ďalej.
Detektívi zistili, že Rolling bol zatknutý už 7. septembra 1990, teda necelé dva týždne po vraždách. Nešlo o vraždu, ale o lúpež v meste Ocala, približne 40 míľ južne od Gainesville, kde prepadol supermarket. Dôležité bolo, že bol stále vo väzení. Krvný test ho prepojil so stopami z Louisiany aj Floridy. A následne DNA potvrdila zhodu. Dostal meno Gainesville Ripper.
Súd, priznanie a koniec, ktorý nevymazal následky
Rolling bol obžalovaný z piatich vrážd. V roku 1994, keď sa proces začal, sa priznal. Bol odsúdený na trest smrti a popravený smrtiacou injekciou 25. októbra 2006.
Formálne tým príbeh skončil. V praxi nie. Lebo zločiny tohto typu sa nekončia popravou páchateľa. Pokračujú v životoch rodín, ktoré stratili deti, súrodencov, partnerov. A pokračujú aj v kultúrnej pamäti.
Keď sa realita premení na hororový scenár
Koncom roku 1990, keď sa prípad Gainesville Rippera dostal do správ, scenárista Kevin Williamson sa pripravoval na presťahovanie do Los Angeles, kde chcel študovať scenáristiku na UCLA. Prípad ho zaujal a začal sa doň ponárať hlbšie, najmä keď sa blížil Rollingov proces.
V rozhovore neskôr povedal, že keď robil research o Dannym Rollingovi, chcel písať o sériovom vrahovi na univerzitnej pôde. Z Rollingovho príbehu si zobral niektoré prvky a vložil ich do scenára, z ktorého vznikol film Scream.
Scream vyšiel v roku 1996 a stal sa kultovou klasikou. Zároveň odštartoval jednu z najúspešnejších slasher sérií modernej éry. Williamsonova kariéra vystrelila, písal aj pre Dawson’s Creek či I Know What You Did Last Summer, a vrátil sa aj k pokračovaniam Screamu.
Z pohľadu filmového priemyslu je to úspech. Z pohľadu reality je to zvláštne pokračovanie prípadu, ktorý bol pre skutočných ľudí katastrofou. Rolling tak žije ďalej aj vďaka tomu, čo údajne chcel. Aby sa o ňom hovorilo.
Čo je na tomto príbehu najznepokojujúcejšie
Danny Rolling je extrémny prípad. No nie je to „mimozemský“ príbeh, ktorý nemá nič spoločné s realitou. Znepokojujúce je práve to, ako často sa v takýchto príbehoch opakujú podobné vrstvy. Domáce násilie, skoré varovné signály, eskalácia kriminality a napokon násilie, ktoré prekročí poslednú hranicu.
Ďalšia mrazivá vec je, ako krehký je pocit bezpečia. Gainesville nebolo miesto, kde by ľudia očakávali sériového vraha. Práve preto boli reakcie také silné. Mladí ľudia zrazu pochopili, že dvere bytu nie sú garancia, že noc nemusí byť časom oddychu, a že „byť doma“ nemusí znamenať byť chránený.
A napokon je tu popkultúra. Scream ukazuje, ako ľahko sa skutočná hrôza dokáže zmeniť na príbeh, ktorý sa pozerá s pukancami. Niekedy je to spôsob, ako spoločnosť spracúva strach. No zároveň to vytvára nepríjemný paradox. Páchateľ, ktorý túžil po sláve, dostane aspoň jej odraz, aj keď sa jeho život skončí v cele smrti.
Gainesville sa časom vrátilo do normálu. Univerzita opäť žila, kampus sa zaplnil študentmi, mesto sa naučilo dýchať. No august 1990 zostal ako prasklina v pamäti. Pripomienka, že zlo niekedy neprichádza ako veľká udalosť, ale ako človek, ktorý potichu prejde chodbou a otvorí dvere, ktoré nemal nikdy otvoriť.
About the Author
