Photo by Anthony Tran on Unsplash
Keď sme pod tlakom, prirodzene hľadáme blízkosť. Voláme kamarátovi, sadneme si s niekým na kávu, chceme „nebyť sami“. Vedecký výskum dnes potvrdzuje, že to nie je slabosť, ale biologická stratégia. Zároveň však ukazuje, že mechanizmy, ktoré nás pred stresom chránia, sú omnoho zložitejšie, než sme si mysleli.
Stres nie je len pocit. Je to chemická reakcia
Stres má zlú povesť. Spájame si ho s vyhorením, úzkosťou, nespavosťou či chorobami srdca. Z biologického hľadiska je však stres pôvodne ochranný mechanizmus. Aktivuje telo, zvyšuje pozornosť, pripravuje nás na hrozbu. Problém nastáva vtedy, keď trvá dlho a nemá vypínač.
Hlavným hráčom v tejto reakcii je kortizol, hormón, ktorý mobilizuje energiu, zvyšuje hladinu cukru v krvi a potláča menej dôležité funkcie, ako je trávenie či imunita. Krátkodobo pomáha. Dlhodobo ničí rovnováhu. A práve tu vstupuje do hry druhý, mediálne oveľa populárnejší hormón, oxytocín.
Oxytocín: hormón objatia, alebo skôr kontextu?
Oxytocín býva označovaný ako „hormón lásky“, „hormón dôvery“ či „molekula blízkosti“. Spája sa s materstvom, partnerskými vzťahmi, empatiou a sociálnou väzbou. Výskumy ukázali, že jeho umelé podanie môže zvýšiť dôveru, štedrosť a ochotu spolupracovať.
Zároveň sa objavila hypotéza, že oxytocín tlmí stres. Že keď sme s niekým, komu dôverujeme, telo sa upokojí práve vďaka nemu. Táto predstava je lákavá, jednoduchá, zrozumiteľná a pekne zapadá do moderného príbehu o sile vzťahov. Lenže realita, ako to už vo vede býva, je komplikovanejšia.
Keď vás hodnotia cudzinci a trasú sa vám ruky
Aby vedci pochopili, ako presne sociálna podpora ovplyvňuje stres, používajú jeden z najspoľahlivejších laboratórnych nástrojov, Trier Social Stress Test. Ide o kombináciu verejného vystupovania a mentálnej úlohy pred neznámymi hodnotiteľmi. Účastník má pocit, že je posudzovaný, že zlyháva, že nie je dosť dobrý.
Pre organizmus ide o silný psychosociálny stresor. Aktivuje rovnaké mechanizmy ako skutočné ohrozenie, len bez fyzického nebezpečenstva. Kanadskí výskumníci sa rozhodli zistiť, čo sa stane, keď človek takémuto stresu nečelí sám.
Experiment: rovnaký stres, iný zážitok
Do štúdie boli zapojené mladé ženy, rozdelené do niekoľkých skupín. Niektoré absolvovali stresový test samy. Iné mali pri sebe blízku kamarátku, ktorá im poskytovala sociálnu podporu. Kontrolná skupina stresom neprešla vôbec.
Vedci sledovali dve veci, psychologické prežívanie (úzkosť, hnev, strach, smútok, hanbu) a biologickú reakciu (hladiny kortizolu a oxytocínu v krvi). Výsledky boli v jednej rovine jednoznačné.
Psychika reaguje okamžite: podpora funguje
Ženy, ktoré mali k dispozícii sociálnu podporu, prežívali stres výrazne miernejšie. Ich úzkosť bola nižšia, negatívne emócie slabšie. Stresor bol rovnaký, hodnotenie rovnako nepríjemné, ale vnútorný zážitok bol odlišný.
Stačila prítomnosť blízkej osoby. Nie rady blízkej osoby. Nie riešenia. Nie racionalizácia. Len fakt, že tam niekto bol.
Biológia však rozpráva iný príbeh
Keď sa výskumníci pozreli na hormóny, obraz sa skomplikoval. Kortizol, stresový hormón, sa zvýšil len u časti účastníčok, konkrétne u tých, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu. A aj tento nárast bol potlačený, ak mali sociálnu podporu.
To samo o sebe potvrdzuje, že blízkosť má reálny biologický efekt. Ale oxytocín? Ten sa takmer nepohol. Nezvýšil sa pri strese. Nezvýšil sa ani pri podpore. Zostal stabilný bez ohľadu na hladiny estrogénu, typ reakcie či psychický stav.
Znamená to, že oxytocín nehrá rolu?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že oxytocín je preceňovaný. Že sociálna podpora tlmí stres inými cestami. Lenže vedci upozorňujú na zásadný problém. Oxytocín v krvi nemusí odrážať oxytocín v mozgu.
Mozog funguje lokálne, rýchlo a pulzne. Oxytocín sa môže uvoľniť v konkrétnych oblastiach súvisiacich s emóciami a reguláciou stresu bez toho, aby sa jeho hladina výrazne zmenila v periférnej krvi. Inými slovami, to najdôležitejšie sa môže diať tam, kam krvný test nevidí.
Dôvera ako dlhodobé nastavenie, nie okamžitá reakcia
Zaujímavým zistením bol aj vzťah medzi oxytocínom a osobnostným nastavením. Ženy s nižšími bazálnymi hladinami oxytocínu vykazovali vyššiu mieru všeobecnej nedôvery a zároveň vyššie hladiny kortizolu.
To naznačuje, že oxytocín nemusí reagovať na každú stresovú situáciu, ale skôr súvisí s tým, ako svet dlhodobo vnímame. Či ho považujeme za bezpečný alebo ohrozujúci. Či ľuďom dôverujeme alebo očakávame útok.
A práve tento postoj môže ovplyvňovať, ako silno na stres reagujeme.
Prečo niekedy nepomôžu ani tí najbližší
Zaujímavé je, že v štúdii nezohrala rozhodujúcu úlohu ani miera subjektívnej blízkosti. Nezáležalo na tom, či sa účastníčka a jej kamarátka zhodli v tom, ako blízky vzťah majú. Efekt podpory fungoval aj bez „ideálneho“ prepojenia.
To naznačuje, že sociálna podpora nemusí byť dokonalá, aby bola účinná. Nemusí byť hlboká, analytická ani emocionálne sofistikovaná. Niekedy stačí prítomnosť ako signál, že nie si v tom sám.
Čo si z toho vziať do bežného života?
Táto štúdia neprináša jednoduché slogany. Nehovorí, že objatie automaticky zníži stresové hormóny. Ukazuje však niečo dôležitejšie. Ľudský organizmus je nastavený na vzťahy. Psychická úľava prichádza rýchlejšie než biologické zmeny. Mozog reaguje skôr než hormóny v krvi. A nie všetko, čo je dôležité, vieme zmerať.
V dobe, keď sa stres rieši aplikáciami, výkonovými hackmi a individuálnymi stratégiami, tento výskum pripomína starú, často podceňovanú pravdu, blízkosť je biologická potreba, nie luxus. A možno práve preto funguje. Aj keď to nevidno v krvnom teste.
Zdroje:
- McQuaid, R. J., et al. (2016). Relations between plasma oxytocin and cortisol: The stress buffering role of social support. Neurobiology of Stress, 3, 52–60. DOI: 10.1016/j.ynstr.2016.01.001. Primárny zdroj článku, experiment TSST, sociálna podpora, oxytocín, kortizol. Relations-between-plasma-oxytoc…
- Cohen, S., & Wills, T. A. (1985). Stress, social support, and the buffering hypothesis. Psychological Bulletin, 98(2), 310–357. Základná teória „stress-buffering“ sociálnej podpory.
- Ditzen, B., et al. (2009). Intranasal oxytocin increases positive communication and reduces cortisol levels during couple conflict. Biological Psychiatry, 65, 728–731. Oxytocín a zníženie kortizolu v sociálnom kontexte.
- Cardoso, C., Kingdon, D., & Ellenbogen, M. A. (2014). A meta-analytic review of intranasal oxytocin effects on cortisol. Psychoneuroendocrinology, 49, 161–170. Metaanalýza, kritický pohľad na účinky oxytocínu na stres.
- Leng, G., & Ludwig, M. (2015). Intranasal oxytocin: Myths and delusions. Biological Psychiatry, 79(3), 243–250. Kľúčový metodologický kontext: rozdiel medzi oxytocínom v mozgu a v krvi.
About the Author
