Photo by Nghia Le on Unsplash
Nikdy sme nemali viac informácií o zdraví, strave a výkone. A predsa sa čoraz viac ľudí cíti unavených, zahmlených a bez energie, aj keď jedia „správne“, športujú a majú dobré výsledky z krvi. Podľa svetovo známeho biohackera Garyho Brecku nie je problém v disciplíne ani v nedostatku snahy. Problém je v tom, že sa pozeráme na nesprávne signály a veríme mýtom, ktoré znejú vedecky, no s biológiou majú málo spoločné.
Energia nie je pocit. Energia je kyslík
Jedna z najčastejších otázok dneška znie jednoducho. Prečo sa budím unavený, aj keď spím osem hodín?
Podľa Brecku je odpoveď menej psychologická a viac fyziologická, než si myslíme.
To, čo vnímame ako energiu, nie je nálada ani motivácia. Je to množstvo kyslíka, ktoré sa dokáže efektívne dostať do našich tkanív. Keď niekto povie, že mal „veľa energie“, biologicky tým hovorí, že jeho krv efektívne prenášala kyslík tam, kde bol potrebný.
Preto dáva zmysel paradox, ktorý pozná veľa ľudí. Ráno sa zobudia vyčerpaní, no po krátkom pohybe alebo tréningu sa zrazu cítia lepšie. Nie preto, že by si „vybili únavu“, ale preto, že zvýšili cirkuláciu, dýchanie a okysličenie mozgu.
Energia teda nie je niečo, čo získame ďalším spánkom. Veľmi často je to niečo, čo sa naštartuje pohybom.
Najväčšia lož o proteíne
V posledných rokoch sa proteín stal takmer posvätným slovom. Jeme ho viac, počítame ho presnejšie a kupujeme drahšie zdroje. Lenže podľa Brecku je veľká časť tohto úsilia postavená na nepochopení základnej biológie.
Každý proteín, bez ohľadu na to, či pochádza z mäsa, vajec, srvátky alebo rastlín, sa v tele rozkladá na aminokyseliny. Až tie sú skutočnými stavebnými kameňmi tkanív. Neexistuje „kolagénový proteín na kolagén“ ani „proteín na svaly“. Telo nerozoznáva marketing, ale molekuly.
Zásadný rozdiel je v tom, či prijímame všetkých deväť esenciálnych aminokyselín. Ak chýba čo i len jedna, telo nedokáže efektívne budovať tkanivá a prebytok sa mení na tuk alebo cukor. To je dôvod, prečo veľa ľudí prijíma dostatok kalórií, no stále stráca svaly a cítia sa slabí.
Proteín teda nie je cieľ. Je to len dopravný prostriedok k aminokyselinám.
Viac o téme Lifehackingu si môžete prečítať na tejto podstránke – LINK.
Sacharidy nie sú zlo. Ale nie sú ani nevyhnutné
Jedna veta, ktorá vždy vyvolá rozruch, neexistuje esenciálny sacharid. To neznamená, že sacharidy sú škodlivé. Znamená to len, že telo ich nepotrebuje na prežitie tak, ako potrebuje aminokyseliny alebo mastné kyseliny.
Telo si vie vyrobiť glukózu samo, procesom zvaným glukoneogenéza. Preto ľudí často zaskočí, keď vidia, že im ráno stúpa hladina cukru v krvi, aj keď nič nejedli. Nie je to chyba systému, ale jeho ochranný mechanizmus.
Problém nevzniká zo sacharidov ako takých, ale z ich nadbytku v kombinácii s narušenou hormonálnou reguláciou. Biológia nefunguje podľa trendov, ale podľa rovnováhy.
Soľ, ktorá škodí a soľ, ktorá chýba
Jednou z najtrvalejších výživových dogiem je strach zo soli. Lenže Brecka upozorňuje, že problémom nie je sodík ako taký, ale jeho izolovaná forma, rafinovaná kuchynská soľ bez minerálov.
Minerálne soli obsahujú desiatky stopových prvkov, ktoré sú kľúčové pre hydratáciu buniek, nervový systém aj cievnu reguláciu. Nedostatok sodíka a minerálov môže viesť k bolestiam hlavy, únave či zlej cirkulácii. Paradoxne aj k problémom, ktoré si ľudia spájajú s „príliš vysokým tlakom“.
Hydratácia totiž nie je o vode v krvi, ale o vode v tkanivách. A bez minerálov sa tam voda jednoducho nedostane.
Viac o téme zdravia sa môžete dočítať TU.
Hormóny: únava, ktorá nemá vek
Keď sa povie testosterón, väčšina ľudí si predstaví svaly, agresivitu alebo libido. Lenže jeho hlavná úloha je oveľa základnejšia, podporuje tvorbu červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík.
Ak hladina testosterónu klesá, klesá aj schopnosť krvi prenášať kyslík. Výsledkom je únava, mozgová hmla a slabá koncentrácia. U veľkej časti ľudí však problém nie je v samotnom hormóne, ale v nedostatku „surovín“, z ktorých sa tvorí, napríklad DHEA alebo niektorých minerálov.
Telo často nepotrebuje hormonálnu náhradu. Potrebuje materiál, z ktorého si hormóny vie vyrobiť samo.
Prečo pôst funguje a prečo môže ničiť zdravie
Intermittent fasting sa stal univerzálnym riešením na všetko. No podľa skúseností z klinickej praxe je to jeden z najviac nesprávne používaných nástrojov.
U ľudí s vysokou hladinou cukru a inzulínovou rezistenciou môže pôst dramaticky pomôcť. U ľudí s nízkou hladinou cukru však môže viesť k chronickej hypoglykémii, strate svalov a hormonálnym problémom, najmä u žien.
Biológia nie je férová ani rovnaká. To, čo jedného posilní, môže druhého rozložiť.
Kreatín: doplnok, ktorý prerástol posilňovňu
Kreatín bol dlhé roky vnímaný ako kulturistický doplnok. Dnes sa ukazuje, že jeho účinky siahajú ďaleko za svaly.
Kreatín sa dostáva do mozgu, podporuje kognitívne funkcie, hormonálnu rovnováhu a regeneráciu. U žien po štyridsiatke môže byť jedným z najjednoduchších spôsobov, ako podporiť svalovú hmotu aj mentálnu výkonnosť. Nie je to zázrak. Je to základná molekula energie.
Spánok nie je oddych. Je to oprava systému
Spánok sa často hodnotí podľa dĺžky. Lenže rozhodujúca je jeho kvalita. Počas hlbokého spánku sa aktivuje čistiaci systém mozgu, ktorý odstraňuje metabolický odpad. Počas REM fázy sa ukladajú spomienky a riešia problémy.
Bez týchto fáz nie sme oddýchnutí, len sme boli v posteli. Tma, chlad, pravidelnosť a jednoduché návyky majú väčší vplyv než akýkoľvek „sleep hack“.
Prečítajte si o Škandinávskej metóde spánku.
Prečo krvné testy nemusia ukázať problém
Mnoho ľudí zažije frustráciu, keď výsledky sú v norme, ale cítia sa zle Podľa Brecku je to preto, že niektoré problémy, toxíny, plesne, zápaly či poruchy mikro-cirkulácie, sa v bežných paneloch vôbec neobjavia.
Biológia je systém. A systémy sa nerozpadajú na jednom čísle.
Zdravie nie je extrém, ale návrat k základom
Najdlhšie žijúce populácie sveta nepoznali biohacking, CGM ani doplnky výživy. Mali však pohyb, jednoduché jedlo, kvalitný spánok a silné vzťahy.
Podľa Garyho Brecku je paradox modernej doby jednoduchý. Hľadáme zložité riešenia na problémy, ktoré vznikli stratou základov. Skutočné zdravie nezačína v laboratóriu ani v aplikácii. Začína v tom, ako žijeme každý obyčajný deň.
About the Author
