Photo by Camylla Battani on Unsplash
Tehotenská cukrovka patrí medzi diagnózy, ktoré sa viažu len na obdobie tehotenstva, no jej dôsledky sa tým nemusia skončiť. Ak ju žena raz mala, v ďalšom tehotenstve sa môže objaviť znova a zároveň rastie aj jej celoživotné riziko cukrovky 2. typu či srdcovo-cievnych ochorení.
Dobrá správa je, že veľa z toho sa dá ovplyvniť. Zdravšie stravovanie, viac pohybu a lepšie sledovanie zdravotného stavu môžu toto riziko znížiť a zároveň prospieť celej rodine.
Čo je tehotenská cukrovka?
Tehotenská cukrovka je špecifická forma cukrovky, ktorá vzniká počas tehotenstva. Lekári ju zvyčajne zachytávajú medzi 24. a 28. týždňom pomocou glukózového tolerančného testu. Diagnóza sa ukáže vtedy, keď sú hodnoty glukózy v krvi vyššie, než by mali byť.
Zmyslom skríningu je odhaliť problém čo najskôr a obmedziť riziká pre matku aj dieťa. Tie môžu zahŕňať napríklad vyššiu pôrodnú hmotnosť dieťaťa alebo väčšiu pravdepodobnosť cisárskeho rezu. Liečba a manažment tehotenskej cukrovky stoja najmä na pravidelnom sledovaní hladiny cukru v krvi, vhodne nastavenej strave a pohybe.
Najväčšie riziko rozvoja cukrovky 2. typu prichádza najmä počas prvých piatich rokov po tehotenskej cukrovke, potom sa jeho rast po približne desiatich rokoch spomaľuje. Ženy s touto diagnózou majú podľa dát viac než sedemnásobne vyššie riziko budúcej cukrovky 2. typu než tie, ktoré ju nikdy nemali.
Cukrovka 2. typu
Cukrovka 2. typu môže byť dlho nenápadná, a práve preto je nebezpečná. Ak sa odhalí až vo chvíli, keď sa objavia komplikácie, následky pre zdravie už môžu byť výrazné.
Medzi skoré varovné signály patrí silný smäd, časté močenie, rozmazané videnie, častejšie infekcie či pretrvávajúca únava a malátnosť.
Z dlhodobého hľadiska môže neliečená cukrovka 2. typu zvyšovať riziko srdcových chorôb a mozgovej príhody, poškodzovať nervy, obličky aj cievy v očiach. Ak ste preto v minulosti prekonali tehotenskú cukrovku, oplatí sa venovať prevencii pozornosť čo najskôr.
1. Sledujte svoje riziko cukrovky
Tehotenská cukrovka je známy rizikový faktor, no nie každá žena dostane po pôrode jasné informácie o tom, čo z nej vyplýva do budúcnosti. Problém je práve v tom, že bez týchto informácií sa ľahko stratí aj motivácia na prevenciu a pravidelné kontroly.
Po tehotenskej cukrovke by mala žena absolvovať 75-gramový orálny glukózový tolerančný test približne 6 až 12 týždňov po pôrode. Lekári tak zistia, ako telo reaguje na záťaž cukrom po skončení tehotenstva, a vedia presnejšie odhadnúť ďalšie riziko.
Tým sa to však nekončí. Ženy, ktoré mali tehotenskú cukrovku, by mali pokračovať v pravidelnom testovaní aj neskôr. O tom, ako často sú kontroly vhodné, je dobré hovoriť s praktickým lekárom. Je odporúčané kontrolovať hladiny glukózy v krvi každé jeden až tri roky.
2. Snažte sa jesť zdravo
Na budúce riziko cukrovky 2. typu má výrazný vplyv aj to, čo je na tanieri. Ochranný efekt sa spája najmä so stravou bohatou na zeleninu, ovocie, celozrnné produkty, ryby, vlákninu a mononenasýtené tuky.
Vo výskume s viac ako 4 400 ženami, ktoré v minulosti prekonali tehotenskú cukrovku, mali tie s kvalitnejším jedálničkom o 40 až 57 percent nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu než ženy s najhorším skóre kvality stravy.
Dôležitú úlohu hrá aj glykemický index, teda to, ako rýchlo konkrétne sacharidové potraviny zvyšujú hladinu cukru v krvi. Čím nižší je GI, tým pomalšie hladina cukru po jedle rastie. Výskumy naznačujú, že strava s vyšším GI a vysokou glykemickou záťažou sa spája s vyšším rizikom cukrovky 2. typu, zatiaľ čo nižší GI môže pôsobiť ochranným spôsobom.
Inak povedané, nejde len o to jesť „menej zle“, ale skôr dlhodobo skladať jedálniček tak, aby telu nespôsoboval prudké cukrové výkyvy a zbytočne nezvyšoval metabolickú záťaž.
3. Buďte čo najviac aktívna
Pohyb patrí medzi najsilnejšie nástroje prevencie. Už samotné zvýšenie fyzickej aktivity môže znížiť riziko, že sa po tehotenskej cukrovke rozvinie cukrovka 2. typu.
Výskum spája nižšie riziko so 150 minútami stredne intenzívneho pohybu týždenne, napríklad s polhodinovou chôdzou päťkrát do týždňa. Podobne funguje aj 75 minút intenzívnejšej aktivity, ako je plávanie, beh, tenis, bicyklovanie či aerobik. Zaujímavé pritom je, že priaznivý efekt sa ukázal pri chôdzi aj pri behu.
Opačným smerom pôsobí dlhé sedenie, najmä ak sa spája s pasívnym trávením času pred televíziou. Práve to sa u žien s históriou tehotenskej cukrovky spájalo s vyšším rizikom budúcej cukrovky 2. typu.
Netreba pritom myslieť len na kardio. Veľká štúdia na viac než 35-tisíc ženách ukázala, že aj silový tréning, či už vo forme pilatesu, odporového cvičenia alebo tréningu s váhami, súvisel s nižším výskytom cukrovky 2. typu. Najlepšie výsledky mali ženy, ktoré kombinovali aeróbnu aktivitu so silovým cvičením.
4. Dojčite tak dlho, ako môžete
Aj dojčenie môže mať dlhodobejší ochranný efekt, než si mnohé ženy uvedomujú. Výskum naznačuje, že dojčenie trvajúce dlhšie ako tri mesiace môže po tehotenskej cukrovke znížiť riziko cukrovky 2. typu približne o 46 percent.
Predpokladá sa, že za tým stojí priaznivejší vplyv dojčenia na metabolizmus cukrov aj tukov. Telo sa po pôrode nedostáva len do režimu starostlivosti o dieťa, ale zároveň sa mení aj jeho vlastná metabolická rovnováha.
Potvrdila to aj veľká Nurses’ Health Study, ktorá sledovala vyše 150-tisíc žien počas 16 rokov. Ukázala, že každý ďalší rok dojčenia znižoval riziko cukrovky 2. typu o 14 až 15 percent, a to aj u žien, ktoré tehotenskú cukrovku nikdy nemali. Pre ženy po tejto diagnóze môže byť preto podpora dojčenia jedným z dôležitých ochranných faktorov.
5. Sledujte si hmotnosť
Telesná hmotnosť zostáva jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú budúce metabolické zdravie. Priberanie po tehotenskej cukrovke totiž zvyšuje pravdepodobnosť, že sa neskôr objaví cukrovka 2. typu.
Jedna štúdia sledovala 666 hispánskych žien s predchádzajúcou tehotenskou cukrovkou a ukázala, že prírastok 4,5 kilogramu počas 2,2 roka zvýšil riziko budúcej cukrovky 2. typu 1,54-násobne.
Ďalší výskum, ktorý sledoval 1 695 žien počas ôsmich až 18 rokov od diagnózy, zistil, že každých ďalších päť kilogramov navyše zvyšovalo riziko cukrovky 2. typu o 27 percent. Práve preto má zmysel sústrediť sa na kombináciu lepšieho stravovania a pravidelného pohybu. V prehľade životných intervencií sa navyše ukázalo, že každý kilogram, ktorý účastníčky schudli, sa spájal so 43 percent nižšou pravdepodobnosťou rozvoja cukrovky 2. typu.
About the Author
