Photo by hosein solimani on Unsplash
Moderná neuroveda dnes čoraz častejšie naráža na fakt, ktorý sa dlho prehliadal. Pohlavie zohráva zásadnú úlohu v tom, ako telo a mozog reagujú na dlhodobý stres. Jedna vedecká štúdia, realizovaná na zvieracom modeli, ponúka prekvapivo presný pohľad na to, prečo ženy častejšie trpia depresiou a prečo ich stres „bolí“ iným spôsobom než mužov.
Stres ako sociálna porážka
V bežnom živote stres často neprichádza ako fyzická hrozba, ale ako sociálny tlak. Konflikty, strata postavenia, dlhodobé napätie, pocit bezmocnosti. Presne tento typ stresu sa vedci snažia modelovať v laboratóriách pomocou takzvanej chronickej sociálnej porážky.
V experimentoch to znamená, že jedinec je opakovane vystavený dominantnému protivníkovi, ktorému nemôže uniknúť ani ho poraziť. Nejde o jednorazový konflikt, ale o dlhodobý pocit prehry. Tento model sa už roky používa ako jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako u zvierat vyvolať správanie podobné depresii.
Zaujímavé však je, že drvivá väčšina takýchto výskumov bola historicky robená len na samcoch. A to napriek tomu, že u ľudí majú ženy počas života približne dvojnásobné riziko rozvoja depresie.
Čo sa stane, keď do výskumu zapojíme aj „ženy“
Vedci sa preto rozhodli urobiť zdanlivo jednoduchú, no dôležitú vec. Porovnať reakcie samcov a samíc na rovnaký dlhodobý stres.
Počas štyroch týždňov boli potkany opakovane vystavované sociálnej porážke. Výskumníci sledovali štyri kľúčové oblasti, ktoré sú úzko spojené s depresiou aj u ľudí. Sledovali kvalitu a štruktúru spánku, schopnosť prežívať radosť, telesnú hmotnosť a aktivitu stresovej hormonálnej osi.
Výsledky ukázali, že hoci stres zasiahne obe pohlavia, nezasiahne ich rovnako.
Keď sa rozpadne spánok
Spánok je jeden z najcitlivejších ukazovateľov psychického zdravia. Pri depresii sa často mení jeho štruktúra, nie vždy množstvo, ale kvalita.
V experimente sa ukázalo, že u samcov aj samíc došlo k poklesu REM spánku, fázy spojenej s emóciami, spracovaním zážitkov a psychickou regeneráciou. Tento pokles sa objavil najmä počas svetlej fázy dňa, teda v čase, keď by mali zvieratá najviac spať.
Rozdiel sa však ukázal inde. U samíc bol spánok výrazne viac fragmentovaný. Častejšie sa budili, ich spánok bol prerušovaný a menej stabilný. Nešlo o to, že by spali výrazne kratšie, ale že spali horšie.
Práve tento typ narušenia spánku, časté prebúdzanie, pocit neoddýchnutia, veľmi dobre poznajú aj ľudia trpiaci depresiou, najmä ženy.
Keď sa vytráca radosť
Jedným z najvýraznejších príznakov depresie je anhedónia, neschopnosť prežívať radosť z vecí, ktoré ju predtým prinášali. V experimente sa merala jednoducho. Zvieratá mali na výber obyčajnú vodu alebo sladký roztok. Zdravý jedinec si prirodzene vyberá sladké.
Po opakovanom strese sa však ukázalo, že stresované zvieratá o sladké strácajú záujem. A opäť, samice reagovali silnejšie. Pokles „radosti“ bol u nich výraznejší a pretrvával dlhšie než u samcov. Inými slovami, rovnaký stres viedol u samíc k hlbšej strate schopnosti prežívať potešenie.
Hormóny hovoria iný príbeh
Stres sa v tele odráža aj hormonálne, najmä prostredníctvom tzv. osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Jej výsledkom je uvoľňovanie stresových hormónov, u potkanov kortikosterónu, u ľudí kortizolu.
Zaujímavé je, že v tejto oblasti sa pohlavné rozdiely takmer neobjavili. Stres zvýšil hladiny stresových hormónov u oboch pohlaví podobne.
To naznačuje dôležitú vec. Rozdiely medzi samcami a samicami sa neodohrávajú len na úrovni hormónov, ale najmä v tom, ako mozog tieto signály spracúva.
Telo reaguje, ale inak
Zmeny telesnej hmotnosti sú ďalším častým sprievodným javom depresie. V experimente sa však ukázalo, že znížený prírastok hmotnosti sa objavil najmä u samcov. Samice si hmotnosť udržiavali stabilnejšie, napriek výraznejším zmenám v správaní a spánku.
Aj to korešponduje s ľudskou realitou, kde sa depresia u mužov a žien často prejavuje odlišne, u jedných viac „telesne“, u druhých viac „vnútorne“.
Prečo je to dôležité aj pre nás
Na prvý pohľad ide „len“ o štúdiu na zvieratách. No jej význam je väčší, než sa zdá. Dlhé roky bol výskum depresie postavený na modeli „univerzálneho mozgu“, ktorý ignoroval rozdiely medzi pohlaviami. Táto práca však ukazuje, že rovnaký stres môže viesť k odlišným cestám k depresii.
U žien sa častejšie objavujú poruchy spánku, pretrvávajúca anhedónia a vnútorné prežívanie stresu. U mužov zas častejšie telesné zmeny a iné behaviorálne reakcie.
Ak chceme porozumieť depresii, liečiť ju účinnejšie a citlivejšie, musíme tieto rozdiely brať vážne.
Depresia nie je jedna choroba
Jedno z najdôležitejších posolstiev tejto štúdie je jednoduché, no zásadné, depresia nie je jedna uniformná porucha. Je to spektrum stavov, ktoré vznikajú z kombinácie stresu, biológie, pohlavia a skúseností. A práve preto neexistuje jedno univerzálne riešenie, ktoré by fungovalo pre všetkých rovnako.
Výskum, ktorý konečne berie do úvahy aj ženskú biologickú skúsenosť, nás k tomuto pochopeniu posúva o krok bližšie.
About the Author
