Zdroj: Freepik
Jeden pohár mlieka denne môže znieť ako zanedbateľná vec. Nová štúdia Oxfordskej univerzity a organizácie Cancer Research UK však naznačuje, že aj takáto drobná zmena môže súvisieť s nižším rizikom rakoviny čriev.
V Spojenom kráľovstve pribudne každý rok takmer 45 000 prípadov rakoviny čriev. Ide o štvrtý najčastejší typ rakoviny v krajine a tretí najčastejší na svete. Dobrá správa je, že veľkej časti týchto prípadov by sa podľa dát dalo predísť zdravším životným štýlom. Významnú úlohu zohráva fajčenie, nedostatok pohybu, alkohol, spracované mäso aj celková kvalita stravy.
Onkológ pacientom pravidelne vysvetľuje, že to, čo jeme a ako žijeme, môže ovplyvniť aj riziko vzniku rakoviny. Práve preto je tento výskum zaujímavý. Ide o jednu z najväčších štúdií, ktoré sa doteraz zaoberali vzťahom medzi stravou a chorobami. Zároveň ukazuje, že niekedy môžu mať veľký význam aj jednoduché a lacné zmeny v jedálničku.
Nejde pritom len o mlieko. Výsledky naznačujú, že ochranný efekt môže podporiť aj nižšia konzumácia alkoholu a červeného či spracovaného mäsa. Štúdia ukázala, že ďalších 20 gramov alkoholu denne, približne veľký pohár vína, zvýšilo riziko rakoviny čriev o 15 %. Viac ako 30 gramov červeného a spracovaného mäsa denne bolo zas spojených s 8-percentným nárastom rizika.
Výskumníci sa na otázku mlieka pozreli nezvyčajne dôkladne. Najskôr analyzovali genetické údaje viac ako 542 000 žien a sledovali drobné zmeny v DNA, ktoré súvisia s takzvanou laktázovou persistenciou, teda so schopnosťou tráviť laktózu aj v dospelosti.
Potom zozbierali podrobné údaje o strave účastníčok vrátane toho, koľko mlieka denne vypijú. Keď tieto dve vrstvy dát spojili, vedeli presnejšie odhadnúť, či medzi pitím mlieka a rizikom rakoviny čriev existuje pravdepodobný príčinný vzťah.
Výrazné výsledky
Analýza ukázala, že ženy, ktoré denne prijali o 244 gramov mlieka viac, približne jeden väčší pohár s obsahom asi 300 mg vápnika, mali o 17 % nižšie riziko vzniku rakoviny čriev. Tento efekt sa pritom týkal rôznych druhov mlieka, od plnotučného cez polotučné až po odtučnené.
Dôležité je aj to, že ochranný účinok mlieka sa podľa autorov ukázal nezávisle od iných stravovacích faktorov a životných návykov. Inými slovami, výsledok nevyzerá tak, že by mlieko len nahrádzalo menej zdravé jedlá alebo že by ho pili jednoducho ľudia s celkovo zdravším životným štýlom.
Prečo by mlieko mohlo pôsobiť ochranne, zatiaľ vedci úplne nevedia. Ponúkajú však viacero mechanizmov, ktoré dávajú zmysel. Mlieko je bohatým zdrojom vápnika, ktorý sa už skôr spájal s nižším rizikom rakoviny čriev. Vápnik môže v čreve viazať potenciálne škodlivé látky a podporovať odumieranie abnormálnych buniek. Mnohé mliečne výrobky sú navyše obohatené o vitamín D. Ten sa spája s reguláciou rastu a delenia buniek a s možnými protinádorovými účinkami. Svoju úlohu môže mať aj laktóza, ktorá podporuje rast prospešných baktérií produkujúcich butyrát, teda mastnú kyselinu s protizápalovým a protirakovinovým efektom. A napokon je tu ešte konjugovaná kyselina linolová, prítomná v mäse a mliečnych výrobkoch. Tá podľa laboratórnej štúdie z roku 2021 tiež vykazovala možné protirakovinové vlastnosti.
To však neznamená, že viac mlieka je automaticky dobrý nápad pre každého. Ľudia s intoleranciou laktózy, alergiou na mlieko alebo s inými stravovacími obmedzeniami by sa mali pred väčšou zmenou jedálnička poradiť s lekárom alebo odborníkom na výživu.
Aj preto je táto štúdia zaujímavá. Nehovorí, že jeden pohár mlieka je zázračná ochrana pred rakovinou, ale naznačuje, že aj pomerne malá zmena v každodennej strave môže mať merateľný vplyv na riziko vážneho ochorenia. A práve to je pri prevencii mimoriadne dôležité.
Čím viac výskum odhaľuje zložité vzťahy medzi stravou a chorobami, tým jasnejšie vidno, že na zdraví často rozhodujú dlhodobé, zdanlivo nenápadné návyky. Práve preto majú podobné štúdie význam nielen pre jednotlivcov, ale aj pre verejné zdravotníctvo. Ukazujú totiž, že výživa nie je okrajová téma, ale jeden z faktorov, ktoré môžu reálne meniť zdravotné riziká v populácii.
About the Author
