Len málo kriminálnych prípadov otriaslo Amerikou tak ako príbeh Eda Geina. Tento nenápadný muž z odľahlého Wisconsinu sa zapísal do dejín ako vrah, vykrádač hrobov a človek, ktorého choré rituály sa stali inšpiráciou pre postavy ako Norman Bates zo Psycha, Leatherface z Texaského masakra či Buffalo Bill z Mlčania jahniatok.
Netflix sa v tretej sérii Monster opäť vracia k temným legendám americkej kriminalistiky a Gein je pre takýto formát ako stvorený.
3. séria Monster otvára nový pohľad na Geinov prípad
Spolutvorca série Ryan Murphy, ktorý v minulosti spracoval prípady Jeffreyho Dahmera či bratov Menendezovcov, si tentoraz vybral tému, ktorá odhaľuje fascináciu spoločnosti extrémnym násilím. Podľa neho každý čas potrebuje „vlastného bubáka“. Postavu, na ktorú si premieta strachy aj túžbu pochopiť zlo.
V rozhovore pre Variety vysvetlil, že Ed Gein je dokonalý príklad toho, ako sa zločin mení na legendu a z legendy na popkultúrny symbol. Spolutvorca Ian Brennan dodal, že pri natáčaní si uvedomili, ako veľmi je verejnosť prípadom posadnutá a že aj filmári sa stávajú jeho súčasťou.
V novej sérii hrá Geina britský herec Charlie Hunnam, zatiaľ čo jeho dominantnú matku Augustu stvárnila Laurie Metcalf. Postava Adeline Watkins, Geinovej údajnej náklonnosti, dostala priestor v podaní Suzanny Son.
Kto bol vlastne Ed Gein?
Ed Gein bol muž, ktorý na prvý pohľad pôsobil nenápadne, občas chodil ľuďom vypomáhať, dokonca strážil deti. Pod povrchom však skrýval posadnutosť mŕtvymi telami, z ktorých si vytváral kostýmy a predmety každodennej potreby.
Oficiálne sa priznal len k dvom vraždám, no jeho meno sa spája s viacerými neobjasnenými zmiznutiami. Rozuzlenie prišlo v roku 1957, keď sa stratila Bernice Wordenová, majiteľka železiarstva v Plainfielde. Jej syn, policajt Frank Worden, okamžite ukázal na Geina a polícia pri prehliadke jeho domu objavila scény, ktoré pôsobili ako z najtemnejšieho hororu.
Základné údaje
- Celé meno: Edward Theodore Gein
- Narodený: 27. august 1906
- Zomrel: 26. júl 1984
- Miesto narodenia: La Crosse, Wisconsin
Temné detstvo a rodina ovládaná fanatickou matkou
Gein vyrastal v rodine, kde dominovala jeho matka Augusta, žena presvedčená o hriešnosti sveta, ktorá svojim synom vtĺkala do hlavy predstavu o nečistote žien a skazenosti túžby. Otec George bol slabý, uzavretý a navyše alkoholik, ktorý nedokázal v rodine presadiť žiadnu autoritu.
V roku 1915 sa rodina presťahovala na farmu pri Plainfielde. Ed bol od detstva izolované, tiché dieťa, ktoré školu navštevovalo síce pravidelne, no žiadne skutočné kamarátstva si nevytvorilo.
Po otcovej smrti v roku 1940 bratia Ed a Henry zobrali na svoje plecia živobytie rodiny. O štyri roky neskôr Henry zahynul pri požiari. Okolnosti jeho smrti boli podozrivé a až neskôr vyšetrovatelia pripustili, že Ed mohol mať s tragédiou niečo spoločné.
Smrť matky v roku 1945 bola pre Eda zlom. Jej izbu nechal neporušenú, akoby čakal na jej návrat, zatiaľ čo zvyšok domu sa premenil na špinavý, chaotický priestor plný zvláštnych predmetov a anatomických kníh.
Zmiznutia, podozrenia a hrôza ukrytá v dome
V okolí Plainfieldu sa roky objavovali zmiznutia, medzi nimi aj Mary Hogan, majiteľky miestnej krčmy, ktorú Ed v minulosti navštevoval. Keď v roku 1957 zmizla Bernice Wordenová a stopa krvi viedla za obchod, bolo jasné, že niečo nie je v poriadku.
Policajti pri prehliadke Geinovho domu narazili na:
- bezhlavé telo Bernice Wordenovej zavesené zo stropnej kladky,
- jej oddelenú hlavu uloženú vo vreci,
- nádoby s orgánmi,
- lebky prerobené na misky,
- opasky vytvorené z ľudských bradaviek,
- masky z ľudskej kože,
- kostýmy, ktoré nosil, aby sa „stal ženou“ podobnou svojej matke.
Gein sa priznal k vražde Wordenovej aj Hoganovej. Opísal aj to, ako roky chodil na cintoríny a vykopával čerstvé telá. Z kože vyrábal obleky a masky, kostí a lebiek sa zbavoval podľa potreby.
Niet divu, že si vyslúžil prezývky ako „Mäsiar z Plainfieldu“, „Plainfieldský ghúl“ či „Dedo gore hororu“.
V roku 1958 jeho farma vyhorela. Dodnes nie je jasné, či išlo o úmysel, alebo nehodu. Mnohí verili, že ju niekto podpálil, aby sa z Geinovho domu nestalo morbídne múzeum.
Súd a psychiatrické hodnotenie
Po zatknutí sa Geinov právnik rozhodol pre obhajobu založenú na duševnej chorobe. Lekári diagnostikovali schizofréniu a v roku 1958 bol vyhlásený za nespôsobilého postaviť sa pred súd. Umiesili ho v Central State Hospital.
Až v roku 1968 bol uznaný spôsobilým na proces a súd ho uznal vinným z vraždy Bernice Wordenovej. Zároveň však konštatoval, že v čase činu bol duševne nespôsobilý. Takže sa Gein opäť vrátil do psychiatrickej liečebne. O prepustenie požiadal v roku 1974, no neúspešne.
Posledné roky a smrť
Koncom 70. rokov sa jeho zdravotný stav začal výrazne zhoršovať. Presunuli ho do liečebne v Madisone, kde v roku 1984 zomrel na rakovinu pľúc a respiračné komplikácie.
Pochovali ho na lokálnom cintoríne neďaleko Plainfieldu. Jeho hrob sa však stal miestom, kam chodili ľudia hľadajúci „suveníry“, až napokon celý náhrobok ukradli. Po nájdení bol uložený do archívu a jeho hrob dnes ostáva neoznačený.

Geinov odkaz: horor, ktorý nezmizol
Prípad Eda Geina sa stal pevnou súčasťou dejín hororu. Robert Bloch vytvoril na jeho základe román Psycho, ktorý Alfred Hitchcock premenil v roku 1960 na filmovú klasiku. O viac než desaťročie neskôr sa jeho zverstvá stali inšpiráciou pre Texaský masaker motorovou pílou, kde postava Leatherfacea preniesla Geinove metódy na širšie publikum. Buffalo Bill z Mlčania jahniatok bol ďalšou filmovou variáciou jeho posadnutosti ženskou identitou.
Geinov život poslúžil ako námet pre viaceré filmové spracovania, napríklad In the Light of the Moon (2000) či Ed Gein: The Butcher of Plainfield (2007). Objavuje sa aj v hudbe, metalová skupina Slayer mu venovala skladbu „Dead Skin Mask“.
V roku 2023 vznikol dokument Psycho: The Lost Tapes of Ed Gein, ktorý priniesol dovtedy nezverejnené policajné nahrávky jeho rozhovorov po zatknutí. Režisér James Buddy Day uviedol, že záznamy odhaľujú Geina ako človeka, ktorý pôsobí obyčajne, až mrazivo obyčajne.
V roku 2025 Netflix odvysielal novú sériu Monster venovanú práve jeho príbehu, čím opäť pripomenul, že prípad Eda Geina je pre spoločnosť neustále fascinujúcou a znepokojivou kapitolou dejín.