Photo by Igor Omilaev on Unsplash
Výskumníci zistili, že časté používanie umelej inteligencie narúša dobre známy psychologický princíp, tzv. Dunningov-Krugerov efekt a vedie k tomu, že ľudia získavajú ilúziu vlastnej kompetentnosti, bez ohľadu na to, aké sú ich skutočné schopnosti.
Dunningov-Krugerov efekt popisuje bežnú tendenciu, ľudia so slabšími schopnosťami majú sklon svoje výsledky preceňovať, zatiaľ čo ľudia s vysokou úrovňou schopností bývajú skôr skromní a vlastné zručnosti podhodnocujú. Tento jav sa často meria prostredníctvom kognitívnych testov, ktoré skúmajú pozornosť, úsudok či jazykové schopnosti.
Najnovší výskum však ukazuje, že umelá inteligencia túto typickú „krivku schopností“ takmer úplne splošťuje, ba dokonca ju v niektorých prípadoch obráti opačným smerom.
AI mení spôsob, akým vnímame vlastné schopnosti
Tím vedcov z Aaltovej univerzity vo Fínsku, spolu s partnermi z Nemecka a Kanady, prišiel k prekvapivým záverom. Zistili, že pri riešení úloh s pomocou AI majú všetci účastníci tendenciu preháňať vlastnú úspešnosť, a to bez ohľadu na to, aké majú reálne zručnosti.
Najvýraznejšie sa nadmerná sebaistota prejavila u ľudí, ktorí AI používajú najčastejšie. Autori svoje výsledky publikovali vo vydaní časopisu Computers in Human Behavior (február 2026).
Vedci pritom predpokladali, že v čase, keď sa technológie stali masovo dostupné a veľké jazykové modely (LLM) používajú milióny ľudí, bude verejnosť lepšie rozumieť nielen samotným AI systémom, ale aj vlastnej schopnosti s nimi efektívne pracovať. To sa však nepotvrdilo.
„Namiesto toho naše zistenia odhaľujú výraznú neschopnosť presne posúdiť vlastný výkon pri používaní AI, rovnakú naprieč celou vzorkou,“ uviedol v stanovisku spoluautor štúdie a výskumník z Aaltovej univerzity Robin Welsch.
Ako výskum prebiehal: AI „splošťuje“ rozdiely medzi ľuďmi
Vedci pripravili experiment s 500 účastníkmi. Každý riešil logické úlohy z Law School Admission Test (LSAT). Polovica len vlastnými silami, polovica s pomocou ChatGPT. Po úspešnom riešení mali účastníci zhodnotiť:
- svoju AI gramotnosť,
- ako dobre si podľa vlastného názoru v teste viedli.
Zaujímavosťou bolo, že účastníkom sľúbili finančný bonus, ak svoj výkon odhadnú presne.
Ukázalo sa, že používatelia AI boli oveľa rýchlejšie spokojní s prvou odpoveďou a takmer ju nijako neoverovali. Výskumníci to nazvali kognitívnym zľahčovaním, situáciou, keď človek prenesie časť premýšľania na stroj a svoju vlastnú reflexiu výrazne zníži.
Slabšia reflexia znamená, že dochádza k potlačeniu metakognitívneho monitorovania, schopnosti sledovať a vyhodnocovať vlastné myslenie. A keďže ľudia pri používaní AI postupujú „plytšie“, oveľa ťažšie odhadnú vlastný výkon.
Najzásadnejší poznatok bol, že všetci účastníci nadhodnocovali svoje schopnosti, bez ohľadu na to, či mali nízke alebo vysoké mentálne schopnosti. Rozdiely medzi jednotlivými úrovňami schopností sa výrazne zmenšili, čo výskumníci pripisujú tomu, že LLM systémy zlepšia výkon každého používateľa, a teda „zakryjú“ reálne rozdiely medzi ľuďmi.
Nadmerná dôvera v AI, riziká a možné následky
Štúdia vyšla v období, keď odborníci čoraz hlasnejšie upozorňujú, že mnohé moderné jazykové modely sú príliš ústretové, až servilné a často poskytujú odpovede s veľkou dávkou sebavedomia, aj keď presné nie sú.
Vedci z Aalto University varujú, že to môže viesť k viacerým rizikám:
- Poklesu celkovej metakognitívnej presnosti. Ak ľudia prestanú kontrolovať výsledky a budú sa spoliehať na odpovede bez overovania, výrazne klesne kvalita ich uvažovania a schopnosť identifikovať vlastné chyby.
- Trvalému preceňovanie vlastných schopností pri používaní AI. Keďže Dunningov-Krugerov efekt sa pri AI takmer ruší, dôjde k paradoxu. Čím častejšie niekto AI používa, tým viac si je istý svojou kompetentnosťou, aj keď neoprávnene.
- Zhoršenému rozhodovaniu a úpadku kognitívnych zručností. V oblastiach, kde sú potrebné presnosť, úsudok či kritické myslenie (napr. právo, financie, medicína), môže priveľká dôvera v AI narušiť kvalitu rozhodovania a postupne oslabiť schopnosť človeka pracovať s informáciami samostatne.
AI by mala viesť k premýšľaniu, nie ho nahrádzať
Ako jedno z kľúčových riešení výskumníci navrhujú, aby systémy AI aktívne vyvolávali reflexiu u používateľov. Namiesto jednorazovej odpovede by AI mala klásť doplňujúce otázky typu:
- „Ako ste si istý touto odpoveďou?“
- „Čo ďalšie by ste mohli skontrolovať?“
- „Je možné, že ste vynechali nejaký krok?“
Autori tvrdia, že takýto prístup by mohol obnoviť prirodzené premýšľanie, ktoré sa pri používaní AI vytráca.
Výskum zároveň podporuje hlasnejšie volania odborníkov, napríklad Royal Society, aby sa pri výučbe umelej inteligencie kládol dôraz nielen na technické zručnosti, ale aj na kritické myslenie.
„Ponúkame odporúčania na návrh interaktívnych AI systémov, ktoré podporia metakognitívne monitorovanie tým, že užívateľov budú viesť k reflexii,“ uviedli autori štúdie.
About the Author
