Zdroj: Wikimedia Commons
Znie to ako zvrátený výplod fikcie, no talianski prokurátori dnes reálne preverujú tvrdenia, že počas obliehania Sarajeva v 90. rokoch existoval „sniperský turizmus“. Bohatí Taliani si údajne kupovali možnosť zamieriť zo svahov nad mestom na bezbranných mužov, ženy a deti. Cena? Až 100-tisíc dolárov.
Začiatkom tohto roka taliansky novinár Ezio Gavazzeni predložil šokujúcu 17-stranovú dokumentáciu. Tá odhaľuje znepokojivé svedectvá, mená aj mechanizmy bizarného „turistického“ priemyslu, ktorý mal fungovať priamo v epicentre najdlhšieho obliehania v modernej Európe.
Milánska prokuratúra teraz zisťuje, či sa za týmito hrôzami skrýva pravda, alebo ide o mrazivý mýtus, ktorý prežil desaťročia.
Sarajevo pod paľbou, mesto, kde sa smrť stala súčasťou každodennosti.
Obliehanie Sarajeva sa začalo v roku 1992, krátko po tom, čo Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie. Trvalo takmer štyri roky a považuje sa za najdlhšie obliehanie v Európe od druhej svetovej vojny. Mesto sa prakticky nikdy nedočkalo ticha, len vybuchujúce granáty, ostré výstrely a neustály strach.
Pri ostreľovaní a paľbe ostreľovačov zahynulo vyše 11 000 ľudí. V tejto realite údajne fungoval nechutný fenomén, ktorý Gavazzeni nazýva „sniper safari“. Podľa jeho tvrdení prichádzali do Sarajeva bohatí cudzinci, podnikatelia, lovci adrenalínu, ľudia so šialeným prebytkom peňazí a za vysoké sumy získavali „prístup“ na pozície bosnianskych srbských ostreľovačov.
Dnes tieto tvrdenia preveruje prokurátor pre boj proti terorizmu Alessandro Gobbis. A práve jeho úrad dostal Gavazzeniho obsiahly balík dôkazov. Mená piatich mužov, opisy ich ciest, spoluprácu s vojenskými jednotkami aj tvrdenia o tom, aké ciele si údajne „objednávali“. Gavazzeni tvrdí, „Hovoríme o bohatých, vážených ľuďoch, ktorí počas obliehania Sarajeva zaplatili za to, aby mohli zabíjať bezbranných civilistov“.
Ako mal sniperský „turizmus“ fungovať
Podľa dokumentu sa mali účastníci stretnúť v severotalianskom Terste, odkiaľ cestovali do Belehradu v Srbsku. Tam ich mali prevziať vojaci armády bosnianskych Srbov spájaní s Radovanom Karadžićom, vojnovým vodcom neskôr odsúdeným za genocídu.
Cieľom ich ciest boli kopce nad Sarajevom, z ktorých boli civilné štvrte mesta ako na dlani. Najzarážajúcejšia pasáž Gavazzeniho tvrdení hovorí o ceníku obetí:
- najdrahšia bola vraj smrť dieťaťa,
- nasledovala žena,
- potom muž,
- a starých ľudí bolo údajne možné „zastreliť zadarmo“.
Podľa Gavazzeniho takto konali „minimálne stovky“ ľudí.
Nejde pritom o nový príbeh. Gavazzeni o tejto téme písal už pred 30 rokmi, no nemal žiadny hmatateľný dôkaz. Kľúčový impulz prišiel až po vzhliadnutí dokumentu Sarajevo Safari (2022), ktorý otvorene tvrdí, že zahraniční návštevníci, nielen z Talianska, ale aj Ruska či USA, platili za účasť na ostreľovaní civilistov v Sarajeve.
Toto tvrdenie vo filme zaznieva z úst bývalého vojaka bosnianskych Srbov, no srbskí veteráni tieto obvinenia rázne odmietajú. Gavazzeni však tvrdí, že práve dokument mu poskytol východisko. „Začal som si písať s režisérom, a odtiaľ som rozšíril vyšetrovanie, až kým som nemal dosť dôkazov pre milánskych prokurátorov“.
V akom bode je vyšetrovanie?
V podaní sa nachádza päť mien, ktoré Gavazzeni považuje za účastníkov týchto smrteľných safari. Všetci sú obvinení z „vraždy so zvláštnou krutosťou a odpornou pohnútkou“. Milánska prokuratúra ich plánuje predvolať, vypočuť a preveriť každý detail Gavazzeniho spisu. Zapojení budú aj ďalší možní účastníci a svedkovia udalostí. Nie všetci však Gavazzeniho verzii príbehu veria.
BBC: môže ísť o mýtus?
Britská stanica BBC oslovila vojakov, ktorí počas vojny slúžili v Sarajeve. Tí tvrdia, že počas misie nevideli žiadne náznaky existencie takéhoto „turizmu“. Jeden z nich dokonca označil tieto príbehy za „mestský mýtus“.
No právnik Nicola Brigida, ktorý Gavazzenimu pomáhal s prípravou spisu, si myslí opak. Podľa neho ide o dobre podložené obvinenia, ktoré môžu viesť k trestnému stíhaniu. „Dôkazy zhromaždené po rokoch vyšetrovania sú pevné a mohli by viesť k vážnemu vyšetrovaniu s cieľom nájsť vinníkov“.
Temná škvrna európskej histórie, ktorá môže vyplávať na povrch
Ak sa Gavazzeniho obvinenia potvrdia, pôjde o jeden z najotrasnejších príkladov sadizmu, aké moderná Európa pozná. Zabíjanie civilistov počas vojny je samo osebe hrôzou. Predstava, že by si niekto kupoval zážitok zo zabíjania detí a žien, je na hranici ľudského chápania.
Pre Bosnu by potvrdenie týchto obvinení znamenalo otvorenie novej, mimoriadne bolestivej kapitoly. Pre Taliansko by to znamenalo konfrontáciu so skutočnosťou, že medzi jeho občanmi mohli byť ľudia ochotní zaplatiť stovky tisíc dolárov len preto, aby si mohli vyskúšať rolu vraha v cudzej vojne.
A pre Európu by to bol budíček, že aj v jej moderných dejinách sa skrývajú príbehy, ktoré sú temné, absurdné a desivé zároveň. Vyšetrovanie pokračuje a talianski prokurátori už ohlásili, že ďalšie kroky budú nasledovať v najbližších týždňoch.
About the Author
