Marián, Peter, Anton Šťastný. Zdroj: Facebook
Ich príbeh má všetko, čo má mať dobrý film. Napätie, úteky pred tajnou políciou, dramatické rozhodnutia na poslednú chvíľu, aj oslnivú športovú slávu. Bratia Marián, Peter a Anton Šťastní sú však viac než len športová legenda, stali sa symbolom odhodlania, odvahy a túžby po slobode.
V čase, keď komunistický režim držal športovcov pevne v hrsti, dokázali ujsť a preraziť v NHL ako rodinný útok, aký nemal vo svetovom hokeji obdoby. Ich cesta však bola plná rizík, strachu a rozhodnutí, ktoré mohli zničiť nielen ich kariéru, ale aj ich rodiny doma na Slovensku.
Z rodného mesta ich vyštvali eštebáci. Po šialenej nočnej jazde do Viedne odleteli do Kanady a tretieho brata čakali ešte dlhé mesiace.
Tri talenty, jeden klub a spoločný sen
Šťastní patria medzi najväčšie rarity svetového hokeja. Traja bratia, ktorí spolu vybojovali titul československého majstra so Slovanom Bratislava a neskôr tvorili slávny útok v NHL v tíme Quebec Nordiques.
V sezóne 1978/79 prispeli k historickému titulu Slovana až 103 gólmi, neuveriteľných 48 % všetkých presných zásahov mužstva.
Lenže zatiaľ čo fanúšikovia ich milovali, funkcionári sa ich báli. Peter opakovane čelil vyhrážkam. Ak sa neprispôsobí oficiálnej línii, môže sa s hokejom rovno rozlúčiť. V komunistickom režime nebol šport v rukách športovcov, ale politikov.
V auguste 1980 sa tak dvaja z bratov rozhodli spraviť krok, ktorý zmenil ich životy navždy.
Útek, ktorý pripomínal špionážny triler
Počas turnaja Pohára európskych majstrov v Innsbrucku Peter a Anton v noci opustili tím. V sprievode ľudí z Quebec Nordiques a rakúskych policajtov sa dostali do Viedne a odtiaľ tajne odleteli do Kanady.
Išlo vtedy o ilegálnu emigráciu, trestný čin, za ktorý doma hrozilo väzenie. A hoci nad nimi visel zvýšený dohľad ŠtB, podarilo sa im uniknúť.
Marián, najstarší z bratov, zostal doma. A čakal ho tvrdý trest. No ani to nezastavilo jeho myšlienku, raz bratov nasledovať.
Novinár, ktorý bol agentom a funkcionári, ktorí riadili životy hráčov
Šťastní žili roky pod drobnohľadom režimu. Pri každom zahraničnom výjazde cestovali s nimi príslušníci ŠtB, ktorí kontrolovali ich batožinu a sledovali každý krok.
Marián s odstupom času spomínal na moment, keď odhalil agenta, ktorý sa vydával za novinára.
„Vymenoval mi všetky predmety, ktoré som si vzal na cestu. Z toho môžete usúdiť, ako nás sledovali a aké úskoky používali.“
V reprezentácii navyše Slovákov často znevýhodňovali, boli len ojedinelými výnimkami v tíme, kde dominovali českí hráči.
Všetko sa zlomilo v Innsbrucku
Bratia mali za sebou pôsobivé úspechy. Marián a Peter získali dva tituly majstrov sveta (1976, 1977), Anton žiaril na juniorských MS 1978, kde ho zaradili do All Star výberu spolu s Waynom Gretzkym.
Funkcionári z Quebecu snívali o tom, že raz získajú všetkých troch. V Innsbrucku sa im podarilo nadviazať tajné rokovania a Peter s Antonom sa rozhodli, že sa domov už nevrátia.
Nasledovala dramatická cesta do Viedne, ktorá akoby vypadla zo špionážneho filmu.
Nočná jazda rakúskych policajtov, konvoj, nervy a časť minúty
Peter spomína na útek s rovnakou emóciou aj po rokoch. „Bolo to emotívne a dramatické. Všetky znaky špionážneho filmu, strach, napätie, ozbrojení policajti pripravení kedykoľvek strieľať. Rýchla jazda nocou, policajné majáky, jazda po chodníkoch, v protismere… aby sme stihli lietadlo.“
Najnapätejšia situácia nastala vo Viedni, keď nechceli do lietadla pustiť Petrovu manželku, bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Nakoniec však všetci odleteli. Na druhý deň už mali za sebou veľkolepú tlačovú konferenciu v Kanade. Misia bola úspešná, no doma sa práve začínalo peklo.
Marián bol ten, na koho dopadla ťarcha represie
Marián zostal v Bratislave bez bratov, sledovaný 24 hodín denne. Vylúčili ho zo Slovana, zakázali mu hrať a stal sa „nežiaducim“.
„Dávali mi najavo, že som skončil. Hovorili mi, že moje deti budú študovať len učňovku. Ľudia sa odo mňa odvracali. Chodil som po meste, ale každý prešiel na druhú stranu ulice.“
Aj napriek tomu plánoval útek. V júni 1981 sa mu to podarilo, s manželkou a troma deťmi. Ticho, tajne, cez bývalú Juhosláviu. Neskôr sa dozvedel, že za jeho odchod bolo prepustených až 40 policajtov.
Prečo nešli všetci traja naraz? Bratské napätie v pozadí
Objavili sa názory, že Peter a Anton nechali Mariána „v štichu“. Peter to odmietol. „Ešte do Innsbrucku sme išli s tým, že na päťdesiat percent sa vrátime domov. Definitívne rozhodnutie padlo až v Rakúsku. Mariánove papiere by sa nedali vybaviť, mal malé deti. Komunisti vždy držali rodiny ako rukojemníkov.“
Napriek tomu Marián priznal, že dôvera medzi bratmi bola neskôr naštrbená. „Bratmi zostanú navždy, ale dôvera bola otrasená.“ Peter však trval na tom, že pre Mariána vždy vybojovával rovnaké podmienky ako pre seba.
Zúfalstvo doma, eufória v Kanade
Po páde komunizmu v roku 1989 sa Peter prvýkrát vrátil na Slovensko. Nečakali ho zástupy, iba traja novinári, presne ako predpokladal. S úsmevom vysvetlil prekvapenému šéfovi Quebecu Marcelovi Aubutovi, „Jedna televízia je jeden reportér. To stačí pre celé Slovensko.“
Pri prvom pohľade na Bratislavu však necítil takú nostalgiu, ako keď sa na ňu kedysi pozeral cez ostnatý drôt „Čakal som prevratnejšie zmeny. Petržalka bola ešte väčší bludisko panelákov. A Jama, kde sme začínali? Tá bola len viac zarastená.“
Tri vizitky troch výnimočných kariér
Marián Šťastný: rýchlonohý bombardér
Najstarší zo súrodencov, výbušný krídelník s tvrdou strelou a ohromnou rýchlosťou.
- Majster sveta 1976 a 1977
- Najproduktívnejší hráč ligy 1978/79 so 74 bodmi
- V 122 zápasoch reprezentácie strelil 54 gólov
- Po NHL pôsobil v Toronte a vo Švajčiarsku
Dnes žije v Quebeku, kde sa venoval podnikaniu a neskôr aj politickým aktivitám.
Peter Šťastný: strategický vodca a najväčšia hviezda rodu
Narodený v roku 1956, dvojnásobný majster sveta, kreatívny center a legenda NHL.
- V NHL nazbieral 1239 bodov v 977 zápasoch
- Reprezentoval tri krajiny: Československo, Kanadu a Slovensko
- Víťaz Calderovej trofeje pre najlepšieho nováčika
- Generálny manažér Slovenska pri medailových úspechoch 2000 – 2003
V roku 1998 bol uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte.
Anton Šťastný: usmievavý žolík
Najmladší, pracovitý krídelník, ktorý spoľahlivo bránil a zároveň výborne zakončoval.
- V NHL odohral deväť sezón v Quebecu
- V sezóne 1981/82 vytvoril spolu s bratmi rekordy produktivity
- V roku 1981/82 bol Anton s 8 asistenciami nováčikom zápasu
- Po kariére podnikal vo Švajčiarsku
Jeho úspech bol založený na vytrvalosti a neúnavnej hre v defenzíve.
Legenda, ktorá prežila režim aj oceán
Šťastní neboli len skvelí hokejisti. Boli to mladí muži, ktorí mali odvahu riskovať všetko, kariéru, rodinu, slobodu. Utiekli pred režimom, ktorý ich chcel zlomiť, a stali sa hrdinami tisícov fanúšikov na oboch stranách Atlantiku.
Dnes ich meno nesie príbeh o odvahe, bratskej súdržnosti a túžbe po slobode. A ich útok v NHL zostane navždy jedným z najikonickejších v dejinách hokeja.
About the Author
