Photo by Yassine Ait Tahit on Unsplash
Hlasy v sebe nesú oveľa viac informácií, než si pripúšťame. Najnovší výskum naznačuje, že počítače ich dokážu analyzovať tak detailne, že by to mohlo otvoriť dvere k celému spektru škodlivých praktík.
Ak viete, na čo sa zamerať, z hlasu človeka možno vyčítať úroveň vzdelania, emocionálny stav, profesiu a dokonca aj finančnú situáciu. Viac, než by väčšina z nás čakala. Vedci teraz upozorňujú, že technológie prevodu reči na text môžu byť využité na cenové vydieranie, nespravodlivé profilovanie, obťažovanie či prenasledovanie.
Zatiaľ čo ľudia si všimnú najmä zjavné signály, ako únava, nervozita alebo radosť, počítače dokážu zachytiť oveľa jemnejšie vzorce a spracovať ich rýchlosťou, ktorú človek nedosiahne. Nová štúdia tvrdí, že intonácia či výber slov môžu prezradiť osobné politické postoje aj možné zdravotné problémy.
Výskum, publikovaný 19. novembra 2025 v časopise Proceedings of the IEEE, upozorňuje na vážne riziká pre súkromie a na možnosť nespravodlivého profilovania jednotlivcov na základe ich hlasu.
Hoci technológie spracovania reči prinášajú množstvo praktických výhod, Tom Bäckström z Aalto University varuje pred ich zneužitím. Ak by korporácia dokázala z hlasu vyčítať vašu ekonomickú situáciu či potreby, mohla by napríklad nastavovať diskriminačné poistné sadzby.
Hlas zároveň dokáže odhaliť emocionálnu zraniteľnosť, pohlavie či ďalšie citlivé detaily. To môže kyberzločincom alebo stalkerom umožniť identifikovať a sledovať obete naprieč platformami a vystaviť ich vydieraniu či obťažovaniu. Ide o informácie, ktoré podvedome prenášame vždy, keď hovoríme a na ktoré reagujeme ešte skôr, než si to uvedomíme.
Ako upozorňuje Jennalyn Ponraj, odborníčka na reguláciu nervového systému v kontexte nových technológií, ľudia v krízových situáciách nereagujú primárne na samotné slová. Najskôr vnímajú tón, rytmus, prozódiu a dych ešte predtým, než sa zapojí vedomé spracovanie významu.
Sledujte svoj tón
Podľa Bäckströma sa tieto technológie zatiaľ bežne nepoužívajú, no ich základy už existujú.
Automatická detekcia hnevu či toxického správania v online hrách a call centrách sa otvorene diskutuje ako eticky obhájiteľný cieľ. Hlasové rozhrania sa dokážu prispôsobovať štýlu zákazníka. Znamená to, že technológia už dnes dokáže analyzovať jemné charakteristiky reči a to otvára aj menej etické možnosti využitia.
Zatiaľ neexistujú známe prípady odhaleného zneužitia. No otázkou zostáva, či je to preto, že sa to nedeje, alebo preto, že sa na to zatiaľ nikto systematicky nepozerá.
Treba si tiež uvedomiť, že naše hlasy sú prakticky všade. Hlasové správy, zákaznícke linky, online hovory, všetko sa často nahráva. Digitálny záznam nášho hlasu dnes existuje v podobnom rozsahu ako naša digitálna stopa zložená z príspevkov, nákupov a ďalšej online aktivity.
Ak by si napríklad veľká poisťovňa uvedomila, že dokáže pomocou AI zvýšiť zisky selektívnym oceňovaním poistiek podľa informácií získaných z hlasu klienta, čo by jej v tom reálne zabránilo?
Bäckström priznáva, že už samotná diskusia o týchto rizikách môže upozorniť aj potenciálnych zneužívateľov. Tvrdí, že nástroje strojového učenia potrebné na analýzu narúšajúcu súkromie sú už dnes dostupné a ich zneužitie nie je nereálne. Preto je podľa neho kľúčové, aby si verejnosť uvedomila možné dôsledky. Inak by mohli získať náskok veľké korporácie či štáty využívajúce rozsiahle sledovanie.
Ochrana vášho hlasu
Existujú však aj technické riešenia, ktoré by mohli riziká zmierniť. Prvým krokom je presne zmerať, aké informácie hlas obsahuje a čo všetko je z neho možné extrahovať. Bez toho je ťažké navrhovať účinnú ochranu.
Aj preto vznikla medzinárodná iniciatíva Security And Privacy In Speech Communication Interest Group. Tá vytvára rámec na kvantifikáciu informácií obsiahnutých v reči a podporuje interdisciplinárny výskum v tejto oblasti.
Jednou z možností je prenášať iba nevyhnutné informácie. Systém by napríklad previedol reč na text a uchoval len tie údaje, ktoré sú potrebné na vybavenie požiadavky. Bez samotnej hlasovej nahrávky. Cieľom by malo byť, aby služba dostala len minimálne množstvo informácií potrebných na splnenie úlohy, nič viac.
Ak sa podarí správne nastaviť etické pravidlá a ochranné mechanizmy, hlasové technológie môžu mať podľa výskumníkov aj veľmi pozitívne využitie. Problém totiž nespočíva len v samotnej analýze, ale najmä v tom, aké súkromné informácie sa z hlasu extrahujú. A na čo sa následne používajú.
About the Author
