Photo by Anju Ravindranath on Unsplash
Stredomorská strava sa už roky spája najmä so zdravším srdcom. Čoraz viac výskumov však naznačuje, že jej prínos môže siahať ďalej, až k mozgu. Vedci sa dnes čoraz viac zameriavajú na jej upravenú verziu, ktorá bola vyskladaná tak, aby cielila práve na zdravie mozgu vo vyššom veku.
Diéta, ktorá vznikla spojením dvoch overených prístupov
Volá sa MIND diéta. Samotná skratka znamená Mediterranean-Dash Intervention for Neurodegenerative Delay, no podstatnejšie je, čo takýto jedálniček naozaj obsahuje. Veľa zelenej listovej zeleniny, fazule, celozrnných potravín, orechov, bobuľového ovocia, hydiny a rýb, pričom hlavným tukom pri varení je olivový olej. Naopak, červené mäso, maslo, syry, vyprážané jedlá a sladkosti sa v ňom objavujú len obmedzene. Ide o kombináciu dvoch dobre preskúmaných stravovacích štýlov. Tradičnej stredomorskej diéty a DASH diéty, ktorá bola pôvodne navrhnutá na znižovanie krvného tlaku.
Čo ukázala štúdia: menej úbytku mozgu, viac sivej hmoty
Nová analýza z dlhodobo sledovanej Framinghamskej štúdie srdca skúmala stravu ľudí starších ako 60 rokov a porovnávala ju s dátami z neskorších vyšetrení mozgu. Ľudia, ktorí sa MIND diéty držali najpoctivejšie, mali spravidla viac sivej hmoty. Teda tkaniva spojeného s pamäťou a rozhodovaním a zároveň u nich časom dochádzalo k menšiemu celkovému úbytku objemu mozgu.
Obe tieto zistenia hovoria v prospech tej istej myšlienky. e takýto spôsob stravovania môže pomáhať udržať mozog v lepšej forme aj s pribúdajúcim vekom.
Nie je to pritom prvý výskum, ktorý naznačuje spojenie medzi stravou a rizikom demencie. Staršia analýza 12 observačných štúdií ukázala, že ľudia, ktorí sa stravovali stredomorským spôsobom, mali celkovo o 15 až 22 % nižšie riziko demencie. Spomedzi troch skúmaných stravovacích vzorcov pritom najlepšie vyšla práve MIND diéta. Je to podstatný rozdiel, aj keď stále nejde o dôkaz, že rozhoduje iba jedlo.
Vo Framinghamskej štúdii vyšli pre sivú hmotu najlepšie bobuľové ovocie a hydina. Zapadá to aj do iných výskumov. Čučoriedky sa napríklad objavili vo viacerých menších štúdiách a jedna z novších zaznamenala lepšiu pamäť dokonca aj u ľudí, ktorí už mali prvé známky problémov s pamäťou.
Keďže iné štúdie spájajú červené a spracované mäso s vyšším rizikom demencie, jedným z možných vysvetlení je práve to, že hydina môže nahrádzať potraviny, ktoré vychádzajú pre mozog horšie.
Nie všetko je také jednoznačné, ako sa môže zdať
Nie všetky výsledky však boli také čisté a predvídateľné. Vyprážané jedlá sa podľa očakávania spájali s horším stavom. Prekvapivo slabšie však dopadli celozrnné potraviny, ktoré sa zvyčajne považujú za pevnú súčasť zdravého jedálnička.
Prečo to tak vyšlo, nie je zatiaľ jasné. Jednou z možností je, že veľké množstvo chleba a cestovín, aj celozrnných, môže zvyšovať hladinu cukru v krvi natoľko, že sa časť ich výhod stráca. Výskum o vzťahu medzi celozrnnými potravinami a zdravím mozgu je zatiaľ nejednoznačný a práve tu bude treba viac dát.
Dôležité je aj to, kto sa v rámci Framinghamskej štúdie MIND diéty držal najčastejšie. Častejšie to boli ženy, nefajčiari, ľudia s vyšším vzdelaním a ľudia, ktorí mali menšiu pravdepodobnosť nadváhy, cukrovky, vysokého tlaku či srdcových ochorení. A práve to komplikuje interpretáciu. Tieto faktory samy o sebe súvisia s lepším zdravím mozgu, takže nie je jednoduché oddeliť účinok samotnej diéty od širšieho životného štýlu, ktorý s ňou často ide ruka v ruke.
Čo nám veda hovorí a kde sú jej limity
Tu sa dostávame k hlavnému problému väčšiny výskumov v tejto oblasti. Veľká časť z nich je observačná, teda sleduje, čo ľudia jedia a ako sa ich zdravie vyvíja v čase, no neporovnáva náhodne rozdelené skupiny s presne určeným typom stravy.
Takéto štúdie vedia ukázať spojitosti, no nevedia potvrdiť priamu príčinu a následok. Navyše, údaje o stravovaní bývajú často založené na tom, čo ľudia sami uvádzajú, a to nie je ideálne ani za normálnych okolností. O to menej v situácii, keď sa už u niekoho začínajú objavovať problémy s pamäťou.
Aj tie štúdie, ktoré MIND diétu testovali priamo, priniesli zmiešané výsledky. Jedna menšia trojmesačná štúdia nenašla zlepšenie pamäti ani myslenia, hoci účastníci hovorili o lepšej nálade a kvalite života.
Iná štúdia zaznamenala zlepšenie na mozgových skenoch aj v mentálnom výkone, no skúmala obézne ženy v strednom veku, ktoré počas sledovania zároveň schudli. A to opäť sťažuje odpoveď na otázku, čo presne priniesla samotná diéta. Navyše, tri mesiace sú na zmeny v štruktúre mozgu krátky čas a dlhšie štúdie môžu ukázať presnejší obraz.
To všetko však neznamená, že MIND diéta nestojí za pozornosť. Keď sa človek pozrie na širší súbor dôkazov naprieč rôznymi štúdiami a populáciami, smerujú pomerne konzistentne k tomu istému záveru. A na jedálničku s väčším podielom zeleniny, bobuľového ovocia, rýb a olivového oleja je len málo nevýhod.
Zároveň by však bolo chybou robiť zo stravy jediného hrdinu. Pre zdravie mozgu sa zdá byť minimálne rovnako dôležité nefajčiť, zostať fyzicky aktívny, držať pod kontrolou krvný tlak aj cukor v krvi a neupadnúť do sociálnej izolácie.
MIND diéta nie je liek na demenciu a bolo by nepresné ju tak predávať. Doterajšie dôkazy však naznačujú niečo dôležité. Že to, čo jeme celé desaťročia, nielen v starobe, ale už počas dospelosti, môže ticho formovať zdravie nášho mozgu spôsobom, ktorý sa naplno ukáže až neskôr. Nie je to garancia, ale je to dosť silný dôvod brať jedlo vážne.
About the Author
