Či už ide o jazdu na bicykli alebo pletenie svetra, existujú úlohy, ktoré robíte bez premýšľania.
Tieto činnosti sa bežne spájajú so „svalovou pamäťou“, teda predstavou, že telo si dokáže zapamätať, ako vykonávať zložité úkony a časom sa ich naučí robiť automaticky.
Ale majú naše svaly naozaj pamäť? A akú úlohu v tom zohráva mozog?
Pozrime sa bližšie na vedu.
Čo je „svalová pamäť“?
V populárnej kultúre si „svalovú pamäť“ spájame najmä s činnosťami alebo zručnosťami, ktoré vykonávame bez veľkého vedomého úsilia. Môže ísť napríklad o jazdu na bicykli, hru na hudobný nástroj alebo viazanie šnúrok.
Kognitívni vedci však tento typ pamäti označujú ako „procedurálnu pamäť“, nie „svalovú pamäť“. A hoci to tak nemusí pôsobiť, procedurálna pamäť zahŕňa nielen svaly, ale aj mozog.
Pojem „svalová pamäť“ sa niekedy používa aj v doslovnejšom zmysle na opis toho, že svaly sa zdajú byť silnejšie alebo väčšie, ak boli už predtým trénované. Výskum túto predstavu podporuje a naznačuje, že predchádzajúci tréning môže urýchliť rast svalov. Môže to súvisieť so zmenami vo fungovaní alebo štruktúre svalových buniek. Vedci však stále presne nevedia, ako tento proces funguje. V každom prípade sa zdá, že tieto zmeny neumožňujú svalom „ukladať“ spomienky alebo informácie rovnakým spôsobom ako mozog.
Ako funguje procedurálna pamäť?
Vedci opisujú procedurálnu pamäť ako druh „nedeklaratívnej pamäti“, čo znamená, že ide o pamäť založenú na činnostiach, nie na slovách. Preto môže byť ťažké sprostredkovať zručnosti, ktoré ste sa naučili týmto spôsobom.
Predstavte si napríklad, že učíte dieťa jazdiť na bicykli. Keď si sadnete na bicykel vy, dokážete všetky kroky (držanie riadidiel, nasadnutie, šliapanie do pedálov) vykonať správne a v správnom čase. No oveľa ťažšie je tento proces presne opísať slovami.
Výskum naznačuje, že opakovanie je najlepší a najrýchlejší spôsob, ako zlepšiť procedurálnu pamäť. Keď sa učíme novú zručnosť, spočiatku si vyžaduje veľa úsilia. Musíte vedome kontrolovať každý pohyb, aby ste ho vykonali správne a v správnom poradí.
Postupne sa však tieto zručnosti môžu stať tak automatickými, že nad nimi takmer nepremýšľate. Môže sa napríklad stať, že prídete domov autom a ani si nepamätáte, akou trasou ste išli. Je to preto, že vykonávate sériu činností, ktoré ste už urobili stovky ráz.
Udržiavanie procedurálnej pamäti si vyžaduje spoluprácu viacerých častí mozgu. Je to preto, že pri prechode od aktívneho učenia k automatickému vykonávaniu činností využívame rôzne nervové procesy.
Keď sa učíte niečo nové, využívate najmä prefrontálne a fronto-parietálne oblasti mozgu. Tie sú spojené s pozornosťou, pamäťou a vedomým, náročným myslením.
Keď však začnete zručnosť opakovať a trénovať, viac sa spoliehate na senzorimotorické okruhy. Tie spracúvajú zmyslové informácie z okolitého sveta a pomáhajú mozgu určiť najlepšiu fyzickú reakciu. Vďaka nim dokážete vykonávať zložité úlohy s menším vedomým úsilím.
Aký vplyv majú ochorenia ako demencia?
Zaujímavé je, že procedurálna pamäť je vo veľkej miere odolná voči kognitívnemu úpadku.
Pre ľudí s demenciou alebo inými formami kognitívneho postihnutia sú najnáročnejšie úlohy tie, ktoré vyžadujú vedomé úsilie. Často si však zachovávajú automatické zručnosti, ktoré si osvojili počas života. Preto môžete stretnúť ľudí s demenciou, ktorí si stále dokážu zapliesť sveter alebo zatancovať tango, aj keď majú problém spomenúť si na mená svojich blízkych.
Výskum naznačuje, že hudba má obzvlášť silný vplyv na procedurálnu pamäť. Jedna kanadská štúdia zistila, že ľudia s Alzheimerovou demenciou lepšie rozpoznávali slová, keď boli spievané, než keď boli hovorené.
Procedurálna pamäť môže tiež pomôcť ľuďom s kognitívnymi poruchami učiť sa nové zručnosti a udržiavať tie staré. V jednej austrálskej štúdii vedci skúmali, či sa človek s pokročilou Alzheimerovou demenciou dokáže naučiť novú pieseň. Zistili, že 91-ročná žena, ktorá nikdy nebola hudobníčkou, sa dokázala naučiť úplne novú skladbu. Hoci si pri pamäťovom teste nedokázala spomenúť na slová, o dva týždne ju dokázala opäť zaspievať.
Môžem svoju procedurálnu pamäť zlepšiť?
Bohužiaľ, neexistuje rýchly a jednoduchý spôsob, ako procedurálnu pamäť posilniť.
Na začiatku je potrebné prekonať náročnú fázu učenia novej zručnosti, ktorá si vyžaduje veľa úsilia a pozornosti. Kľúčom je prax. Opakovanie pomáha mozgu menej sa spoliehať na oblasti riadiace pozornosť a viac na tie, ktoré riadia pohyb.
Aby bola prax čo najefektívnejšia, môže byť užitočné rozdeliť ju do viacerých časových blokov. Núti vás to znovu si vedome vybaviť a rekonštruovať naučené aj po prestávke. Pomáha to vytvárať a upevňovať dlhodobé spomienky. Výskum tiež naznačuje, že spánok po tréningu podporuje zapamätanie a udržanie nových zručností.
Aj keď zlepšovanie procedurálnej pamäti si vyžaduje čas a úsilie, stojí to za to. Nové zručnosti obohacujú život. A aj pri zhoršení kognitívneho zdravia vás môžu udržať v kontakte s ľuďmi a spomienkami, ktoré sú pre vás dôležité.
About the Author
