Zdroj: Freepik.com
Ak sleduješ sociálne siete alebo diskusie pod správami, určite si sa stretol s ľuďmi, ktorí úplne sebavedomo vystupujú ako odborníci na tému, o ktorej v skutočnosti takmer nič nevedia. Nejde pritom len o nadmerné sebavedomie, psychológia pre to má presný názov, Dunningov-Krugerov efekt.
Tento fenomén opisuje situáciu, keď ľudia s nízkou znalosťou alebo slabými zručnosťami v danej oblasti preceňujú svoje schopnosti, zatiaľ čo ľudia so silnými schopnosťami ich naopak podceňujú.
Efekt je natoľko bežný, že sa objavuje v oblasti zdravotníctva, bezpečnosti, vzdelávania a dokonca aj pri spoločenských témach, ako je rasizmus či sexizmus.
Ako vedci objavili Dunningov-Krugerov efekt
Psychológ David Dunning z University of Michigan uvádza, že rovnaké schopnosti, ktoré potrebujeme na dobrý výkon, sú potrebné aj na to, aby sme vedeli tento výkon správne zhodnotiť. To znamená, že človek môže byť nielen slabý v danej úlohe, ale zároveň si nemusí uvedomovať, že je slabý, čo vytvára tzv. „dvojitú záťaž“.
Dunning spolu s Justinom Krugerom v roku 1999 publikovali slávnu štúdiu v Journal of Personality and Social Psychology, kde účastníkov testovali z humoru, gramatiky a logiky. Keď mali následne hodnotiť svoje výsledky, najhoršie skórujúca štvrtina účastníkov sa najviac precenila.
Vedci ukázali aj to, že ľudia s dobrými výsledkami sú presnejší v hodnotení ostatných a po nahliadnutí na testy ostatných upravujú svoje odhady smerom nadol, teda sú kritickejší.
Ako sa Dunning-Kruger interpretuje v praxi
Pojem sa rýchlo dostal do bežnej reči a začal sa používať (a často zneužívať) na všetko možné. Dunning však upozorňuje, že:
- Neplatí vždy, že najhorší účastníci dávajú najvyššie sebahodnotenie. Dôležité je, že ich sebahodnotenie je vyššie, než by zodpovedalo realite.
- Efekt nepopisuje klasický „učiaci sa oblúk“. Nie je to o tom, že každý začiatočník automaticky preceňuje schopnosti. Naopak, výskum s Carmen Sanchez z University of Illinois at Urbana-Champaign ukázal, že existuje „začiatočnícka bublina“, krátke obdobie, keď sebavedomie rastie rýchlejšie než schopnosti.
Niektorí vedci efekt dokonca spochybňujú. Štúdia z apríla 2020 v časopise Intelligence tvrdí, že efekt môže byť štatisticky nadhodnotený. Gilles Gignac z University of Western Australia uviedol, že podľa ich analýz je efekt, ak existuje, skôr menší.
Reálny svet kde Dunning-Kruger spôsobuje problémy
Efekt má praktické dôsledky pre vzdelávanie, lekársku prax aj bežnú spoločenskú diskusiu.
1. Autizmus a mylné sebahodnotenie znalostí
Psychologička Camilla McMahon z Miami University skúma rozdiel medzi tým, čo si ľudia myslia, že vedia o Autism Spectrum Disorder, a tým, čo naozaj vedia.
V štúdii publikovanej v Research in Autism Spectrum Disorders odborníci identifikovali jasný Dunning-Krugerov efekt. Aj odborníci môžu svoje znalosti výrazne preceňovať či podceňovať.
2. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie
Pri konšpiračných teóriách zohráva Dunning-Kruger veľkú úlohu. Človek, ktorý nerozumie téme, nedokáže rozpoznať nezmysel a vďaka motivovanému uvažovaniu (napr. politické presvedčenie) môže oveľa ľahšie uveriť veciam, ktoré zapadajú do jeho svetonázoru.
Ako sa vyhnúť Dunning-Krugerovmu efektu?
Najväčší problém je, že človek trpiaci Dunning-Krugerom si nevie uvedomiť, že ho má. Dunning odporúča jednoduchý, ale účinný postup:
„Snažím sa byť o niečo intelektuálne pokornejší. Pýtam sa: Čo mi uniká? Čo neviem?“
Kultúrna psychológia (výskum v oblasti cross-cultural psychology) ukazuje, že preceňovanie a podceňovanie sa výrazne líši medzi kultúrami, napríklad medzi Východnou Áziou a Severnou Amerikou.
Ďalšie zdroje
- Rozhovor s Davidom Dunningom v magazíne Pacific Standard
- Rozcestník o kognitívnych skresleniach na Psychology Today
- Animované video o Dunning-Krugerovom efekte TED animation
About the Author
