Benito Mussolini. Zdroj: Wikimedia Commons
Dňa 28. apríla 1945 sa skončila éra muža, ktorý chcel z Talianska urobiť novú rímsku ríšu. Benito Mussolini, kedysi zbožňovaný „Il Duce“, bol zajatý na úteku do Švajčiarska, zastrelený partizánmi a jeho telo bolo vystavené na posmech nahnevaného davu v Miláne. Koniec jeho života bol rovnako surový, ako bola jeho vláda.
Po viac než dvadsiatich rokoch moci, po tisícoch propagandistických pózach, pompéznych prejavoch a brutalite na vlastnom obyvateľstve, skončil Mussolini zavesený hore nohami na kovovej konštrukcii pri čerpacej stanici. A pred ním kričali Taliani, ktorých kedysi nútil k poslušnosti.
Tento obraz sa stal symbolom pádu fašizmu. Šokujúci a drsný, ale presne odzrkadľujúci nenávisť, ktorú jeho režim vyvolal.
Cesta k moci, učiteľ, novinár a muž posadnutý násilím
Benito Mussolini sa narodil 29. júla 1883 v Predappiu. Pôsobil ako inteligentné, ambiciózne dieťa, no kariéra učiteľa mu bola primalá. Omnoho viac ho priťahovala politika a najmä myšlienky radikálnych filozofov ako Nietzsche či Marx.
Ako mladý novinár začal vydávať ostré články a neskôr aj vlastné noviny, ktoré mu slúžili ako priestor na šírenie extrémnych názorov. Podporoval násilie, organizoval štrajky, bol viackrát zatknutý. Socialistická strana ho napokon vylúčila, bol príliš radikálny aj na radikálov.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny založil Mussolini noviny Il Popolo d’Italia, ktoré sa stali ideologickou platformou pre jeho vznikajúcu fašistickú ideológiu. Absolútny nacionalizmus, militarizmus, poslušnosť a moc štátu.
Jeho rečnícky štýl, plný ohnivých slov a provokácií, sa rýchlo šíril. A v chaose povojnového Talianska našiel presne to, čo potreboval, masy nahnevaných ľudí, ktorí hľadali vodcu.
Il Duce, z davového rečníka brutálnym diktátorom
V roku 1921 založil Mussolini Národnú fašistickú stranu. Jeho ozbrojené milície, tzv. Čierne košele, pochodovali mestami, bili ľudí a vyhadzovali odporcov z okien. Teror sa stal politickým nástrojom.
V roku 1922 zorganizoval slávny Pochod na Rím. Keď do mesta prišlo viac ako 30-tisíc fašistov, kráľ Viktor Emanuel III. radšej ustúpil a Mussoliniho menoval premiérom. Mal iba 39 rokov.
Začal budovať štát podľa vlastného obrazu. Cenzúra, propaganda, odstránenie opozície, vytváranie masového kultu osobnosti.
V polovici 30. rokov už prekračoval hranice Talianska. Vtrhol do Etiópie, ktorú po krvavej kampani premenil na kolóniu. Mnohí historici považujú tento čin za prvý krok k druhej svetovej vojne.
Mussolini bol presvedčený, že oživuje ducha starého Ríma. Realita však bola oveľa chladnejšia, jeho režim bol surový, represívny a skorumpovaný.
Slepá lojalita Hitlerovi a nekompetentná vojna
Keď Hitler napadol Francúzsko, Mussolini túžil po vlastnom triumfe tak veľmi, že zatiahol Taliansko do vojny, na ktorú nebolo vôbec pripravené. Talianska armáda bola slabá, zle vyzbrojená a bez motivácie.
Mussoliniho sny o vojenskej sláve sa rozpadli na každej frontovej línii. V Grécku utrpeli Taliani ponižujúcu porážku, v Afrike prehrali, doma rástol odpor. Bez pomoci nacistov by Mussoliniho moc padla oveľa skôr.
V júli 1943 bol zvrhnutý vlastnými spojencami. Zatkli ho a izolovali v horách. No Hitler ho odmietol stratiť, nemecké komando uskutočnilo dramatickú záchrannú operáciu a Il Duceho oslobodilo zo zajatia.
Mussolini bol následne dosadený do čela Talianskej sociálnej republiky, brutálneho bábkového štátu na severe krajiny. Tam opäť vládol terorom, tentokrát pod dohľadom nacistickej SS.
Piazzale Loreto, krvavá predohra k vlastnej smrti
10. augusta 1944 sa v Miláne odohrala udalosť, ktorá sa neskôr stala symbolom odplaty. Fašisti zastrelili na Piazzale Loreto pätnásť partizánov. Ich telá nechali ležať na ulici v dusivom letnom teple ako výstrahu.
Toto miesto partizáni nazvali „Námestie 15 mučeníkov“. A presne sem o osem mesiacov priviezli Mussoliniho vlastné telo.
Útek, ktorý sa skončil v rukách partizánov
25. apríla 1945 bolo jasné, že Hitlerov režim sa rúca. Mussolini pochopil, že ak ostane v Taliansku, čaká ho súd a poprava. Vzal svoju milenku Claru Petacci a pripojil sa k nemeckému konvoju smerujúcemu k švajčiarskej hranici.
Preoblečený do nemeckej uniformy sa snažil splynúť s vojakmi, ale nepodarilo sa mu to. Jeho tvár bola priveľmi známa. Každý ho poznal z plagátov, novín, propagandy. 27. apríla 1945 ho pri mestečku Dongo spoznali partizáni a okamžite zajali.
Viedli ho do malej usadlosti pri jazere Como, kde nasledujúce ráno, 28. apríla, rozhodli o rýchlej poprave.
Podľa niektorých zaznamenaných výpovedí boli Mussoliniho posledné slová:
„Nie! Nie!“
Iné tvrdia, že povedal:
„Mierte na moje srdce.“
Výstrely ukončili jeho život. Vedľa neho padla aj Petacci, ktorá sa odmietla vzdať a stojac pred ním zakrývala svojím telom jeho telo.
Davová pomsta, zohavenie tyrana
V noci previezli telá Mussoliniho, Petacci a ďalších fašistov do Milána. O tretej ráno ich vyložili na Piazzale Loreto. Keď prišlo svetlo, okolie sa zaplnilo stovkami ľudí. Rozohnili sa roky potláčaného hnevu, pľuli na Mussoliniho telo, hádzali naň odpad, kopali doň, močili naň, bili ho palicami.
Jedna žena mu vpálila do tela päť guliek. Povedala, že za každého syna jedna guľka.
Neskôr dav Mussoliniho telo priviazal lanami a zavesil dolu hlavou na kovové traverzy vedľa ďalších popravených fašistov. Vyzerali ako mäso visiace na bitúnku.
Fotografie týchto scén obišli celý svet a stali sa jednými z najikonickejších záberov konca vojny v Európe.
Hitler, ktorý sa o tom dozvedel, údajne prisahal, že jeho vlastné telo sa nikdy nesmie dostať do rúk davu. O dva dni neskôr spáchal samovraždu a jeho telo spálili, aby sa vyhol Mussoliniho osudu.
Čo sa dialo po jeho smrti
Po zvesení tiel previezli Mussoliniho do márnice. Jeho tvár bola takmer nespoznateľná. Neskôr ho pochovali v neoznačenom hrobe.
Lenže o rok neskôr telo niekto vykopal. Bol to mladý fašista, ktorý tvrdil, že nechce dovoliť „hanobenie Il Duceho zo strany komunistickej spodiny“.
Telo našli o štyri mesiace v kláštore, no až do roku 1957 bolo ukryté v kapucínskom kláštore ďaleko od očí verejnosti. Až vtedy ho taliansky premiér odovzdal Mussoliniho vdove, ktorá ho pochovala v rodinnej hrobke v Predappiu.
V roku 1966 sa k jeho pozostatkom pridala zvláštna epizóda. Americká armáda vrátila rodine časť jeho mozgu, ktorý bol odobratý na testovanie syfilisu.
Odkaz tyrana
Smrť Benita Mussoliniho uzavrela jednu z najtemnejších kapitol v talianskej histórii. Jeho vzostup bol postavený na hneve a manipulácii. Jeho pád bol symbolom spravodlivosti, ktorú si jeho obete sami vybojovali.
Mussolini chcel byť novým Cézarom. Dejiny mu však dali inú úlohu. Byť príkladom toho, kam vedie fanatizmus, propaganda a moc bez kontroly.
About the Author
