Zdroj: Freepik
Otázka, či dokáže umelá inteligencia prekonať ľudskú kreativitu, sa v posledných rokoch vracia s takmer železnou pravidelnosťou. Nová štúdia tvrdí, že odpoveď je nie, že AI má pevne dané matematické limity a nikdy sa nedostane na úroveň skutočne výnimočných ľudských tvorcov. Lenže realita je zložitejšia. Mnohí odborníci upozorňujú, že výstupy AI sú len také dobré, aké dobré sú jej vstupy, a že samotná predstava kreativity sa bude nevyhnutne meniť spolu s tým, ako sa tieto systémy budú zlepšovať.
Podľa štúdie publikovanej v novembri v Journal of Creative Behavior podlieha „kreativita“ umelej inteligencie prísnym matematickým obmedzeniam. Jej autor, profesor inovačného inžinierstva David Cropley z University of South Australia, dospel k záveru, že schopnosti AI sa pohybujú niekde medzi amatérskou a profesionálnou úrovňou u ľudí. Inými slovami, algoritmy môžu pôsobiť presvedčivo, no nikdy neprekonajú najlepších ľudských umelcov, spisovateľov či dizajnérov.
Tieto zistenia však sotva umlčali obavy, že AI môže vážne ohroziť kreatívne odvetvia. Diskusia o jej tvorivom potenciáli pokračuje a jedným z hlavných problémov zostáva samotná definícia kreativity. Rovnako ako pojmy „inteligentný“ alebo „atraktívny“ je aj „kreatívny“ hlboko ľudský výraz. V rôznych oblastiach znamená niečo iné a len ťažko sa dá presne zmerať alebo kvantifikovať.
Cropley vo svojej analýze použil štandardnú definíciu kreativity a aplikoval ju na výstupy veľkých jazykových modelov, ako je ChatGPT. Výsledok bol jednoznačný, AI dokáže napodobňovať kreatívne správanie, často veľmi presvedčivo, no jej skutočná tvorivá kapacita je obmedzená na úroveň priemerného človeka. Za súčasných dizajnových princípov sa podľa neho nikdy nemôže dostať na profesionálnu či expertnú úroveň.
„To, že systém dokáže generovať príbehy, básne alebo obrazy, ešte neznamená, že je kreatívny,“ upozorňuje Cropley. Pripomína, že približne 60 percent ľudí je podpriemerných v kreativite. Nie je preto prekvapujúce, že veľká časť verejnosti považuje generatívne modely za kreatívne. Skutočne tvoriví ľudia však podľa neho dokážu rýchlo rozpoznať slabiny týchto systémov.
AI nie je človek
Podľa Jacka Shawa zo spoločnosti Shawfire Media je tento argument správny vtedy, ak kreativitu chápeme ako schopnosť preformulovať zadanie, nastavovať nové kultúrne signály a niesť zodpovednosť za riskantné rozhodnutia. V takom prípade majú ľudia jasný náskok. Modely optimalizujú pravdepodobnosť, no nemajú zámer, osobné skúsenosti ani vlastné ciele.
Najväčšia priepasť medzi ľudskou a strojovou kreativitou spočíva podľa Aleshy Brown v absencii ľudskej skúsenosti. Umelá inteligencia nezažila detstvo, traumu, kultúrne dedičstvo ani morálne dilemy. Nemá dôvod riskovať vzťahy, reputáciu či príjem kvôli myšlienke, ktorá by mohla niekoho oslobodiť. Práve toto „prečo“ za tvorbou, ochota niesť osobné riziko, je podľa nej kľúčovou súčasťou toho, čo intuitívne vnímame ako kreativitu.
Brown zdôrazňuje, že nejde o tvrdý matematický dôkaz, že AI ľudí nikdy nemôže dobehnúť alebo prekonať. Ide skôr o otázku agentnosti a hĺbky. O schopnosť konať na základe vnútorného presvedčenia, nie len optimalizácie vzorcov.
Ale AI je kreatívna
Iní odborníci však namietajú, že takýto pohľad vychádza zo zastaraného chápania kreativity. Gor Gasparyan z Passionate Agency upozorňuje, že AI pravidelne produkuje nové prepojenia a nápady, ktoré sú pre ľudských expertov prekvapivé. V jeho praxi generujú AI modely nové tematické spojenia a kľúčové slová v drvivej väčšine prípadov a vedú k stratégiám, ktoré by ľudí nenapadli.
Iliya Rybchin ide ešte ďalej. Podľa neho funguje kreativita ľudí aj AI na rovnakom princípe, kombinovaní existujúcich vzorcov v rámci určitých obmedzení. Romantická predstava génia, ktorý tvorí z ničoho, je podľa neho mýtus. Spisovatelia, kuchári či umelci čerpajú zo skúseností, ktoré počas života nazbierali, a recombinujú ich do nových foriem. Kreativita je v tomto zmysle predovšetkým sofistikovaný remix.
Ak je teda kreativita schopnosť spájať nesúvisiace body, tvrdenie o matematickom strope AI je podľa Rybchina chybné. Entita s najväčším množstvom „bodov“ má potenciálne najväčší tvorivý priestor.
James Lei z platformy Sparrow tento pohľad dopĺňa, kreativita je podľa neho kombináciou generovania a výberu podľa účelu. AI už dnes dokáže úspešne generovať reklamné koncepty, onboardingové procesy či hudobné motívy všade tam, kde je kvalita merateľná a zadanie poskytuje jasný rámec.
Dostaneš to, čo do toho vložíš
Podľa niektorých expertov teda nie sú slabiny AI dôkazom jej nevyhnutných limitov, ale skôr odrazom nekvalitných vstupov. Ak jej ľudia dokážu poskytnúť jasné inštrukcie, kritériá hodnotenia a priebežnú spätnú väzbu, systém dokáže generovať hodnotné a nové riešenia. Zlyháva najmä tam, kde ide o otvorené, dlhodobé ciele založené na životnej skúsenosti a komplexnom úsudku.
Ako hovorí Amit Raj, vágne zadania vedú k vágnej kreativite. No čím viac kontextu, výziev a dialógu do procesu vstúpi, tým zaujímavejšie výsledky AI ponúka.
A napokon, ako upozorňuje Paul DeMott, samotná definícia kreativity sa bude meniť. Vždy, keď stroje prekročia hranicu, ktorú sme považovali za výlučne ľudskú, túto hranicu jednoducho presunieme inde. Debata o kreativite AI tak nie je len o technológii, ale aj o tom, ako si ľudia chránia vlastnú predstavu výnimočnosti.
About the Author
