Prerušovaný pôst nemá výhodu pri chudnutí, ale pre niektorých môže stále fungovať.

Prerušovaný pôst sa v posledných rokoch stal jedným z najčastejšie skloňovaných pojmov vo výžive. Pre mnohých predstavuje jednoduchú a zrozumiteľnú stratégiu, ako schudnúť, „naštartovať metabolizmus“ alebo si zlepšiť zdravie bez neustáleho počítania kalórií.

Nová rozsiahla analýza organizácie Cochrane Collaboration však prináša triezvejší pohľad. Podľa štúdie nie je prerušovaný pôst pri chudnutí účinnejší než klasické diétne odporúčania. V niektorých prípadoch dokonca neprináša výrazne lepší efekt než žiadna intervencia.

V medzinárodnom prehľade výskumníci analyzovali 22 štúdií s 1 995 dospelými, ktorí mali nadváhu (BMI 25–29,9 kg/m²) alebo obezitu (BMI 30 kg/m² a viac). Hodnotili účinnosť prerušovaného pôstu počas obdobia do 12 mesiacov.

Záver bol jasný. V porovnaní s klasickou diétou založenou na obmedzení kalórií nepriniesol prerušovaný pôst lepšie výsledky. Autori však zároveň pripúšťajú, že pre niektorých ľudí môže byť stále rozumnou a praktickou možnosťou.

Čo vlastne znamená prerušovaný pôst?

Prerušovaný pôst je nástroj regulácie hmotnosti, ktorý sa zvyčajne objavuje v troch hlavných podobách:

• pôst každý druhý deň, keď sa každý druhý deň výrazne obmedzí alebo úplne vynechá príjem energie,
• takzvaná diéta 5:2, pri ktorej sa jeden alebo dva dni v týždni konzumuje veľmi málo kalórií,
• časovo obmedzené stravovanie (16:8), keď sa všetko jedlo počas dňa sústredí do približne osem až desaťhodinového okna.

Ide teda o rôzne spôsoby, ako znížiť celkový energetický príjem nie počítaním kalórií každý deň, ale manipuláciou s časom a frekvenciou jedla.

Čo ukazovali staršie štúdie?

Predchádzajúce prehľady naznačovali, že jednotlivé typy prerušovaného pôstu sa líšia účinnosťou.

Napríklad pôst každý druhý deň viedol k väčšiemu úbytku hmotnosti než časovo obmedzené stravovanie.

Dôvod bol jednoduchý. Účastníci, ktorí sa postili každý druhý deň, prijímali približne o 20 % menej energie než tí, ktorí jedli každý deň, len v kratšom časovom okne.

Čo presne zistila Cochrane analýza?

Cochrane prehľady sú považované za „zlatý štandard“ v hodnotení vedeckých dôkazov. Táto analýza zahŕňala 22 randomizovaných kontrolovaných štúdií publikovaných medzi rokmi 2016 a 2024 v Severnej Amerike, Európe, Číne, Austrálii a Južnej Amerike.

Takmer 2 000 dospelých s nadváhou alebo obezitou bolo rozdelených do skupín, ktoré buď:

• dostávali štandardné diétne odporúčania (napríklad obmedzenie kalórií alebo zmenu zloženia stravy),
• praktizovali prerušovaný pôst,
• nedostávali žiadnu intervenciu alebo boli na čakacej listine.

Autori dospeli k dvom kľúčovým zisteniam.

1. Prerušovaný pôst nebol lepší než klasická diéta

V 21 štúdiách s 1 713 účastníkmi sa ukázalo, že prerušovaný pôst aj klasické odporúčania na obmedzenie kalórií viedli k podobnému úbytku hmotnosti. Účastníci schudli v priemere od 10 % pôvodnej hmotnosti až po 1 % nárast a to bez ohľadu na to, či držali prerušovaný pôst alebo klasickú diétu pod dohľadom odborníkov.

Diétne odporúčania zahŕňali napríklad jedálniček bohatý na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a morské plody. Prípadne konkrétne plány na zníženie kalorického príjmu. Zistenia sa zhodujú s viacerými nedávnymi metaanalýzami. Prerušovaný pôst nie je zázračnou metódou, ktorá by výrazne prekonávala bežné diéty.

Predchádzajúci výskum ukazoval, že pôst každý druhý deň či diéta 5:2 vedú približne k 6–7 % úbytku hmotnosti. Pre porovnanie, veľmi nízkoenergetické „shake“ diéty dosahujú okolo 10 %, lieky typu GLP-1 približne 15–20 % a bariatrická chirurgia viac než 20 %.

Analýza tiež naznačila, že prerušovaný pôst má len minimálny vplyv na kvalitu života, čo vychádza z troch dostupných štúdií.

2. Prerušovaný pôst nebol lepší než nerobiť nič

Šesť štúdií so 448 účastníkmi porovnávalo prerušovaný pôst s absenciou intervencie. Účastníci s prerušovaným pôstom schudli približne 5 %, zatiaľ čo kontrolná skupina približne 2 %.

Rozdiel 3 % sa však vo výskume nepovažuje za klinicky významný. Preto autori dospeli k záveru, že prerušovaný pôst nie je pri chudnutí účinnejší než žiadna intervencia.

Výsledky v kontrolnej skupine môžu byť ovplyvnené takzvaným Hawthornovým efektom, teda tým, že ľudia sa správajú inak, keď vedia, že sú súčasťou štúdie.

Kde sú limity týchto zistení?

Analýza mala k dispozícii relatívne málo veľkých a kvalitných štúdií.

Najmä porovnanie s „nerobením ničoho“ vychádzalo len zo šiestich výskumov, z ktorých niektoré skúmali menej účinné formy pôstu, napríklad len jeden pôstny deň týždenne alebo časovo obmedzené stravovanie.

Zároveň išlo o intervencie trvajúce maximálne 6 až 12 mesiacov. Je možné, že prerušovaný pôst má väčší význam ako dlhodobý nástroj na udržanie hmotnosti, čo si však vyžaduje ďalší výskum s dlhším sledovaním.

A čo ostatné zdravotné benefity?

Niektoré štúdie naznačujú, že prerušovaný pôst môže znižovať krvný tlak, zlepšovať plodnosť a znižovať výskyt metabolického syndrómu. Teda kombinácie faktorov, ktoré zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení.

Výskum z roku 2024 poukázal na možné zmeny v metabolizme a črevnom mikrobióme, ktoré by mohli brzdiť rozvoj rakoviny. Štúdia z roku 2025 zas naznačila, že prerušovaný pôst môže zlepšiť metabolické zdravie pracovníkov na zmeny.

Ak teda o prerušovanom pôste uvažujete, súčasné dôkazy hovoria, že nejde o zázračnú metódu, no môže byť bezpečnou stratégiou regulácie hmotnosti, najmä ak vám vyhovuje.

Každý prístup k chudnutiu však funguje len vtedy, ak je dlhodobo udržateľný a v súlade s osobnými preferenciami. Pred začiatkom novej diéty je vhodné poradiť sa so zdravotníckym odborníkom, najmä ak máte chronické ochorenie alebo iné zdravotné komplikácie.

About the Author

Branislav Buzek

Administrator

Branislav Buzek je analytik výkonu a digitálnych trendov, ktorý sa dlhodobo venuje témam psychológie úspechu, longevity a vplyvu technológií na ľudský potenciál. Publikuje analytické články založené na vedeckých štúdiách, dátach a systematickom výskume. Vo svojej práci prepája poznatky z oblasti mentálneho výkonu, moderného zdravia a športovej psychológie s praktickým pohľadom na každodenné fungovanie človeka.

Hlavná stránka Články Autora